Tento obraz má sociálne a symbolicky nabitú kompozíciu.Vidíme pohodené veľké červené písmená, ktoré kedysi tvorili nápis „LOVE“. Teraz však ležia roztrúsené na špinavej zemi pred odpadkovým kontajnerom.Písmeno L je prevrátené,písmeno O leží na zemi oddelene,písmená V a E sú opreté o konštrukciu pri kontajneri.Pozadie je temné a špinavé.Stará tehličková stena, preplnené smetiaky, rozhádzané papiere a odpad. Celá scéna pôsobí ponuro, v kontraste s jasnou červenou farbou písmen.Obraz kritizuje dobu v ktorej sa láska a základné ľudské hodnoty stali „odpadom“, ktorý spoločnosť odhadzuje.Slovo už nie je čitateľné, jeho integrita sa rozpadla, čo symbolizuje zničenie vzťahov,prázdnotu za bežnými frázami.Jasne červené písmená uprostred šedivého,špinavého prostredia sú ako posledný záblesk vášne a nádeje.Celkovo obraz pôsobí veľmi kriticky, melancholicky a zároveň provokatívne.Núti diváka zamyslieť sa nad tým, čo spoločnosť považuje za hodnotné a čo končí medzi odpadkami. Láska v odpade: Na špinavom dne tichej uličky, ležala láska, bez reči, bez ručičky. Z písmen, čo kedysi svietili v noci, zostali trosky, zabudnuté v moci. „L“ je len tieňom, „O“ sa už krúti, „V“ sa opiera, no „E“ sa rúti. Nie je to nápis na stene snov, ale výkrik ticha – bolesť bez slov. Odpad a špina ju prikryli celú, už nie je svätou, len zbytočnou smelou. Láska – čo bývala darom i spásou, teraz je skládka, pošliapaná krásou.