Radoslav je mladý výtvarník, ktorý nás zaujal svojimi farebnými veľkorozmernými abstraktami, na ktorých sa formujú geometrické tvary do zaujímavých kompozícií. Aký je "príbeh" tohto mladého autora ? Spoznaj v nasledujúcom rozhovore..
Radoslav, ak by si sa mal na úvod predstaviť prostredníctvom zopár #hashtagov, aké by si použil ? 😊
#tvorivy #kreativny, #spontanny, #cielavedomy, #uprimny
Vo svojej poslednej tvorbe využívaš hru geometrie a farieb. Čo to pre teba symbolizuje ?
Geometria je pre mňa znakom čistoty a farby zasa symbolizujú emócie.
Študoval si výtvarnú tvorbu na Fakultu Umení Technickej Univerzity v Košiciach. Ako si na štúdium spomínaš?
Študoval som odbor súčasného obrazu pod vedením doc. Adamom Szentpeterym akad. mal. kde som sa formoval po dobu štyroch rokov, počas ktorých som zažil veľa srandy s priateľmi/spolužiakmi ale aj prijal veľa užitočných ifnormácií. Na štúdium a predmety si spomínam na tie, ktoré ma najviac bavili a to napríklad maliarské techniky či hodiny kresby s Mgr. art. Martinom Moflárom, ktoré boli vždy plné informácií a skvelých rád, ktoré využívam dodnes. Tak isto večerná kresba s Mgr. art. Jánom Vasilkom bola prínosnou či už konkrétnymi radami alebo zábavou. Predmety ako fotografia a technická kresba, filozofia, či dejiny, všetko napomáhalo k tomu, kým som dnes a za to im ďakujem.
Aká bola vlastne tvoja cesta ku štúdiu umenia? Bola to jednoznačná voľba, alebo si mal dilemu, akou cestou sa vybrať ? Predsa len, uživiť sa na Slovensku ( a v podstate zrejme všade na svete ) umením, nie je také jednoduché.
Už ako malý človiečik som viac inklinoval ku kresbe, bol som zvedaý ako fungujú farby, a tak som ako bežné dieťa robil machule. Samozrejme nevedel som ako malý, že raz zo mňa vyrastie umelec, viac ma to ťahalo k športu. Aj keď som si stále počas hodín v škole niečo čmáral, nedával som tomu nejaké hlboké predstavy do budúcna. Podstatnejšie obdobie prišlo keď som sa dostal do povedomia tomu správnemu človeku, ktorý ma oslovil. Pán PaedDr. Miroslav Capovčák bol vtedy učiteľ výtvarnej výchovy u nás na ZDŠke. Videl vo mne potenciál už v mladom veku a tak ma doslova stiahol na cesty umelca. Súkromné hodiny v jeho umeleckej škole kde som si prešiel veľkým množstvom techník, vďaka jeho individuálnej príprave. Kresba ceruzou, uhlíkom, pastelom, a následne grafikou, maľbou a vymiešavaním farieb. V podstate všetky základné, techniky zakresľovania, objektov, portrétu, figúr, alebo priestoru. Dlhé hodiny pri figurálnych kompozíciach mi dali veľa a vďaka tomu som sa dostal aj na Fakultu Umení Technickej Univerzity v Košiciach.
Často sa stáva, že sú žiaci do veľkej miery vo svojej neskoršej samostatnej tvorbe ovplyvnení svojimi učiteľmi. Ako to vnímaš ty? Do akej miery si myslíš, že si ovplyvnený tvorbou svojich učiteľov?
Určite do veľkej miery! Odpozoroval som to už počas návštevy umeleckej školy popri strednej škole. Vačšina študentov doslova preberalo pohyby a ťahy ceruzy či štetca od učiteľa. Aj keď z káždého z nás vytiahol to najlepšie a všetci sme šli tým svojím smerom, stále v každom z nás ostal silný základ práve od neho. Pozorujem to aj dodnes, pri každej umeleckej činnosti.
Aktuálne sa vo voľnej tvorbe venuješ abstrakcii. V čom ťa abstrakcia inšpiruje viac oproti iným žánrom? Máš vzťah aj napr. k realizmu ?
Práve tento žáner vo mňe otvoril možnosti vypustiť ten hlavolam, čo sa mi rokmi skladá v mysli. Ale samozrejme mám rád aj iné žánre. Ako som už spomínal figurálne kompozície a portréty sú v mojej obľube, takže k realizmu mám blízko. U mňa to je tak, ťažko povedať ktorý konkrétny žáner mám radšej. Ja som rôznorodý v živote a aj v umení, rád obmieňam činnosti a štýly podľa nálady. Jedine k čomu som sa zatiaľ nedostal je kubizmus, v tom sa nejak nevidím (aspoň momentálne nie), ale rád sa pozerám na diela takého formátu.
Si pomerne mladý človek. Aký bol nábeh do „reálneho“ života po škole ?
Môj nábeh bol plynulý, v podstate po strednej som nešiel ako ostatné detská na vysokú školu, ale šiel som pracovať do zahraničia (privyrobiť si). Skúsil som si rôzne práce a popri tom som kolegom v práci kreslil portréty. Po odchode z vysokej školy som robil zákazkovo, či už murálna, reklamná maľba alebo sa živil grafikou. Po krátkej dobe som aj nastúpil do práce reklamnej agentúry a neskôr prešiel do korporácie ako grafik. Vo voľnom čase som maľoval, no po dvoch rokoch si zriadil ateliér a už sa naplno venujem umeniu a tvorím.
Ako umelec potrebuješ neustále prichádzať s novými nápadmi a myšlienkami. Ako si udržiavaš kreatívny spirit ?
Takto, na maľbu sa pozerám ako na nástroj alebo techniku, skrze ktorú sa dokážem vyjadriť na všetky vonkajšie podnety, ktoré prijímam počas svojho života.
Príroda ako taká ma zaujíma najviac, aj keď mám blízko aj k figuralnej kompozícii, no príroda je mnou a Ja som prírodou. Sme navzájom prepojení ako oheň a kyslík. Často so svojím otcom alebo kamošmi chodíme do prírody, do lesa na lúku, na hory, k jazerám a vodným nádržiam, chodíme a vstrebávame tam energiu z prostredia ideálne nedotknutej prírody, a to je môj Spirit, môj zdroj inšpirácie!
Máme za sebou pomerne neštandardný rok. Ako si to celé vnímal a prežíval? Ovplyvnilo to nejak zásadne tvoj život a tvoju tvorbu z hľadiska nových tém?
Život a tvorbu to neovplyvnilo nejak razantne, no skôr predaj trochu stagnoval…Najviac to zásadne ovplyvnilo môj zdroj inšpirácie alebo inak povedané pokoj a voľnosť, kedže sa obmedzilo na cestovanie. Rád objavujem pre mňa nové miesta v zahraničných štátoch hlavne východného charakteru.
Ak by si si mal vybrať 3 umelcov, ktorých najviac obdivuješ, resp. ktorých osobnosť alebo tvorba ťa inšpirujú, koho by si si vybral a prečo?
Z mladej súčasnej tvorby jednoznačne Sainer a Bezt z Etam crew, hlavne čo sa týka kvality pre mňa topka vo svete! Ich obrazy a murály nesú charakter, emóciu, štýl, ktorý vnímam veľmi príjemne. Zo staršej tvorby klasika ako Pablo Picasso, už minimálne len z pohľadu že to bol žijúci úspešný maliar, ktorý sa dokázal svojím štýlom dostať medzi svetové uznávané osobnosti. Salvador Domingo Felipe Jacinto Dalí Domenech, alebo ako ho poznáme všetci Salvádor Dáli, ďalší španielský umelec, ktorý napredoval svojím surrealistickým štýlom, štýlom ktorý podľa mňa na tú dobu bol veľmi výrazný a hlavne identický. Wolfgang Beltracchi, tento človek ma zaujal ešte počas štúdia na vysokej škole, hlavne kvôli jeho tajomnosti a nadšeniu do umenia, nehovoriac o tom čo dokáže so štetcom a čo po ňom ostalo vo svete, o čom ani nevieme a ani nebudeme vedieť.
Čomu sa venuješ okrem výtvarnej tvorby ? Čím si dobíjaš „baterky“ ? 😊
Únikom od reality, v ktorej momentálne sme, hlavne od civilizácie, veľmi rád sa prechádzam prírodou, hlavne lesmi. Ale rád zrelaxujem aj pri renovácií svojho auta, ktoré mi dáva pocit voľnosti počas športovej jazdy 😃
Radoslav, je síce doba, ktorá plánom veľmi nepraje – no predsa sa spýtam, čo plánuješ do budúcna a na čom aktuálne pracuješ ?
Plány si veľmi nerobím, skôr to definujem ako vízie, ktoré rád zhmotňujem do tejto našej reality. Ako prvé ma napadá vlastný pozemok niekde pod lesom, kde si postavím ateliér, kde budem tráviť všetok svoj tvorivý čas. Ďalej mám víziu cestovania po svete a nasávať tú rôznorodosť v kultúrach, to ma baví, a už mi to aj chýba...
Aktuálne pracujem na koncepcii zátiší v geometrii?/negeometrii? ešte to je v procese vývoja ako vizualizácie, ktorú neskôr prenesiem na plátna.
Radoslavovu tvorbu si môžeš pozrieť, ak klikneš tu