S energickou výtvarníčkou Sibalou sme sa stretli ( ako inak... haha ) v hipsterskej kaviarni v centre Bratislavy. Chceli sme bližšie spoznať osobnosť, ktorá už cez svoju tvorbu demonštruje živelnosť , expresivitu a vzťah ku kvalitnej hudbe. Sme radi, že môžeme priniesť tento veľmi príjemný a zaujimavý rozhovor aj pre vás. Posúďte sami...
Sibala, ak by si mala dať k svojej osobe pár hashtagov # , ktoré ťa vystihujú, ktoré by to boli?
Radosť, zábava, hudba, maľovanie, bubnovanie, zbožňujem psy, občasná lenivosť, kreativita, divadlo...
Aká bola tvoja cesta k výtvarnému umeniu ?
Veľmi prirodzená. Maľujem už odmalička. Je to mojou neodmysliteľnou súčasťou.
Samozrejme základná umelecká škola a už to išlo postupne ďalej a ďalej :-)
Čo si vyštudovala a ako si spomínaš na svoje štúdium?
Vyštudovala som Divadelnú scénografiu a kostýmovú tvorbu na VŠMU v Bratislave. Túto školu a zameranie som si vybrala na základe rady kamarátky. Predtým som sa hlásila na reštaurovanie maľby na VŠVU. Tam ma ale nezobrali a kamoška mi povedala, že na VŠMU je tiež výtvarný odbor divadelná scénografia. Keďže ma hneď zaujalo, že budem vyrábať výtvarné veci a inštalácie v priestore, tak sa mi táto možnosť veľmi zapáčila. Na škole nám bolo dobre. Hlavne bolo veľa srandy. Vznikali rôzne historky o tom, ako baby študentky nosia v kabelkách vŕtačky a karbofrézky. A bola to vážne pravda, tieto nástroje sme používali veľmi často. Moja spolužiačka dokonca naozaj nosila do školy vŕtačku v kabelke. Ráno, keď sme prišli do ateliéru, začinali sme deň otvorením lepidiel Chemoprén a hneď sa začalo makať na výrobe :-) To myslím tiež vážne :-) Chemoprén sme na výrobu používali veľmi často a tiež sme si robili srandu, že scénografka začína deň treskou s rožkom a lepidlom :-) Samozrejme v škole bola aj makačka – aby to nevyzeralo, že sme sa stále iba zabávali. Mali sme aj hodiny maľby a sochy. To sa mi veľmi rátalo. Rada som tam chodila. Veľa mi dala aj prax v divadelných dielňach SND. Vyskúšala som si maľbu metrovým štetcom na plátno položené na zem. Bolo to super. S kamarátkou sme dokonca pripravili maľovanú scénu na hru Mojmír II., ktorá sa po každej hre musela premaľovávať. Toto obdobie mi veľmi veľa dalo.
Viem o tebe, že pracuješ v známom bratislavskom divadle – Gunagu. Prezraď, čomu konkrétne sa tam venuješ?
Áno :-) V Gunagu pracujem už cca 9 rokov. Mám na starosti viac vecí. Pripravujem kostýmy, rekvizity a dolaďujem scénu pred predstavením. Taktiež robím v pokladni- predávam lístky, a ak treba komunikujem s ticketportalom... občas nejaké organizačné veci... V Gunagu som tiež robila už niekoľko hier. Na hry ako Socík, sladký socík, ...Kozmonauti, ...Baletky, hackeri a homelesáci som robila komplet kostýmovú výpravu aj scénografiu. Na hru Raj je iba eden scénografiu a Odvrátená strana mesiaca kostýmy.
Ako prebieha proces tvorby novej divadelnej hry po scénografickej a kostýmovej stránke?
Najprv dostanem scenár k hre, ktorý si prečítam a zanalyzujem. Potom nasleduje stretnutie s autorom a režisérom, kde rozoberieme celú hru. Autor povie svoje – aký má hra zámer a čo chcel povedať. Potom nasleduje režisér a jeho pohľad. Ďalej komunikácia s režisérom, ako by mala vyzerať scéna a kostýmy, kde a kedy sa dej odohráva. Následne ja vypracujem výtvarný návrh scény a kostýmov a prezentujem ho. Ak ho režisér schváli, predostriem ho aj hercom. Nasleduje výrobná porada, kde sa všetko dohodne a môže sa začať vyrábať a kupovať. Na hry v Gunagu som si zatiaľ skoro všetky scény vyrábala sama. Robila som pred cca rokom aj jednu hru v divadle Aréna, kde sa kostra scény vyrábala osobitne vo firme na to určenej, ale zvyšok som tiež dorábala sama. Tam išlo o imitáciu vitráží z DPOH. Je to dosť veľká scéna a tie vitráže som maľovala doma ručne a v časovej tiesni. Bola to poriadna makačka a výborná skúsenosť s maľbou tak veľkých rozmerov na plexisklo.
Gunagu je známe svojimi uletenými, no napriek tomu hlbokými predstaveniami . Máš nejaké uletené, zaujímavé zážitky z divadelného prostredia?
Joooj, tých zážitkov je veľmi veľa :-) Niektoré sú tajné :-) To znamená, že tie najlepšie sa vzťahujú ku konkrétnemu hercovi alebo herečke a teda nemôžem ich takto verejne prezentovať. To je veľká škoda, lebo sú veľmi vtipné. Ale napríklad asi pred mesiacom sa mi stalo, že som zabudla polovicu kostýmov na hru v Prahe. Tam pravidelne teraz každý mesiac Gunagu hráva. Problém bol v tom, že som to zistila hodinu pred predstavením u nás v Bratislave a nebolo to obyčajné predstavenie, ale také, kde sú muži prezlečení za ženy. To bol riadny stres, veľké poučenie a lekcia. Ale dali sme to. Herci boli zlatí a pomáhali mi. Vedľa v sekáči sme nakúpili kostýmy a za 30 minút sme spravili kostýmovú výpravu :-)
V Gunagu pracuješ už veľmi dlho. Za celý ten čas, vieš vybrať jedno predstavenie, ktoré si mala/máš najradšej? Čim ťa to predstavenie oslovilo?
Mne sa páčia skoro všetky Gunagu predstavenia. Medzi moje najobľúbenejšie patrí predstavenie Odvrátená strana mesiaca, alebo Socík, sladký socík, či Herečky. Už druhá vec je, ale či sa mi to páči chystať :-) haha , lebo napríklad Socík pred predstavením chystám cca 2 a pol hodiny. Je tam veľa hercov a tým pádom treba nachystať veľa kostýmov a množstvo rekvizít.
Na Melone máš veľa obrazov inšpirovaných hudbou. Čo pre teba hudba znamená? Aké hudobné štýly sú ti blízke?
Áno to je pravda , teraz mám také hudobné obdobie, čo sa týka maľovania. Hudbe sa venujem už dlho -15 rokov sa venujem hre na perkusie – africké bubny. Hrala som už v množstve hudobných zoskupení a projektov. Medzi tie naj patrí JAMADAN – venujeme sa interpretácii tradičných západoafrických rytmov od roku 2004 až dodnes... potom som hrala reggae s Thierry and Friends, jazzíky v kapele Kiwigroovin a v Šansónklube Jozefa Bednárika. To bolo pre mňa veľmi vplyvné obdobie. Nazbierala som veľa hudobných skúseností. Hlavne od samotného Bednárika, čo bol neskutočne zaujímavý a inšpiratívny človek. Mali sme šansónovú kapelu Candle orchestra Zity Orlickej a hrali so Sisou Sklovskou, Mirom Nogom, Štefanom Skrúcaným, Jankou Lieskovskou, Labudom, Zitou Furkovou a množstvom ďalších hercov a spevákov. Momentálne ešte hrám v popovom triu Patrícia and Mini sound band. Medzi moje obľúbené štýly patrí jazz, rap, trip hop, reggae...
Čo okrem hudby ťa ešte inšpiruje? Ktoré témy v tebe rezonujú?
Inšpiruje ma všetko naokolo. Myslím, že takto to má veľa ľudí s podobným zameraním. Treba si všímať veci okolo seba, situácie... Čo sa týka tém, tak väčšinou to nie sú témy spojené so svetovými problémami ako terorizmus, migranti alebo vojny. Aj keď boli v minulosti aj také. Momentálne som skôr prešla na veľmi jednoduché a veselé témy. Mojim zámerom bolo sa trošku priblížiť ľuďom, aby sa mojich obrazov „ nebáli „ :-) Tie staršie veci sú oveľa „ strašidelnejšie a temnejšie „ . Ja si myslím, že celkovo moje postavy a osoby na obrazoch vyzerajú dosť desivo a tajomne, tak ich bolo treba trošku odľahčiť jednoduchosťou a hravosťou témy. Preto teraz najčastejšie maľujem hudobníkov. Snažím sa ale aj pri týchto o expresívnosť vyjadrenia a teda, aby bolo z obrazu cítiť určitý pocit, aby vás zasiahol, či už pohľadom osoby na obraze, alebo vtiahol do jej hudobného sveta alebo sóla.
Z tvojich diel je zjavný vplyv street-artu. Dajú sa niekde nájsť aj tvoje street-artové počiny?
Boli nejaké :-) Ale iba na miestach, ktoré boli v rodinnom vlastníctve. Ako stará unimobunka a priľahlé plochy. Samozrejme ma street art veľmi láka a veľmi sa mi páči DOBRÝ street art. Boli sme dokonca v Londýne na street art tour, kde ťa prevedie po uliciach Londýna priamo jeden z umelcov a má ku každému dielu pripravený zaujímavý komentár. Pre mňa je ale oveľa viac zaujímavé maľovať na plátno a iné objekty - mať ten kľud a tvorivú atmosféru v ateliéri.
Ako prebieha u teba proces tvorby a aké techniky obľubuješ?
Muzika !!! :-) Muzika je veľmi podstatná ... a nálada tvoriť :-) potom to už ide samo. Ja si dopredu väčšinou nepripravujem, čo budem robiť. Pokiaľ teda nerobím práve nejakého konkrétneho hudobníka alebo osobu, na ktorú potrebujem aspoň základnú fotku. Tú si aj tak pozriem len nahrubo a nechám sa ďalej unášať svojím pohľadom – nerada úplne kopírujem, niekedy postavy zámerne deformujem a prispôsobujem. Potom už len zapnem hudbu a maľujem. Používam hlavne hrubé štetce, úplne tie najobyčajnejšie na maľovanie stien. Farby vždy použijem tie, ktoré zostali z minula. Ak sa minuli akrylové, použijem kľudne aj syntetické na ploty :-) Samozrejme veľmi často používam spreje a teraz aj akrylové fixky, čo je podľa mňa super vec. Skoro vôbec nemiešam. Vodu mám v plastovej veľkej nádobe väčšinou úplne čiernu a nevymieňam ju ani pri maľovaní bielou :-) Proste maľujem s tým, čo je a na čo sa dá – na nájdené staré vyhodené obrazy a rámy. Niektoré moje plátna sú aj dva-tri krát premaľované. Maľujem aj zo zadnej časti plátna. Najradšej mám však veľkorozmerné veci. Keby som bola veľmi bohatá zavriem sa do ateliéru, kde budem mať véľa plátien veľkých rozmerov a neobmedzené množstvá farby a sprejov a „zmalujem sa do odpadnutia“ :-)
Viem, že si už mala zopár výstav. Môžeš nám o tom povedať viac ?
Prvú sme si dali hneď na začiatku štúdia na vysokej škole so spolužiačkami. Boli tam obrazy a aj nejaké inštalácie. Potom som mala svoje obrazy vystavené v rámci SPOTS – Beware of art. Robia výstavy na veľmi zaujímavých miestach. Väčšinou ide o staré opustené objekty, výrobné haly... My sme mali výstavu v starej nemocnici na Zochovej ulici. Bol to silný zážitok. V tej budove je veľa energie. Hlavne, keď sa stmievalo a my sme chodili po priestoroch budovy a inštalovali. Bolo tam viacero umelcov, každý mal jeden priestor. Večer bola veľká akcia - ľuďia prichádzali, pozerali si diela a zabávali sa – bola muzika dlho do noci. V roku 2017 v lete som mala samostatnú výstavu v galérii F7 na Františkánskom námestí. Bol to taký prierez mojou tvorbou. Mala som tam vystavené aj svetelné konštrukcie ako objekty, ktoré som robila v rámci scénografie do divadla.
Ktorí autori z histórie umenia a súčasnosti ťa najviac oslovili a prečo?
Páči sa mi renesančná maľba, Hieronymus Bosch, Marc Chagall, Giorgio de Chirico, Picasso, Francis Bacon – o ňom je výborný dokument na youtube, odporúčam pozrieť, ... Warhol...No najviac je to u mňa Basquiat a Keith Haring. To sú moje srdcovky. Basquiat preto, že sa v ňom spája jednoduchosť, detská hravosť s veľmi silnou expresívnou maľbou. Pre mňa je to príklad úplnej dokonalosti. Haring zasa preto, že dokázal tou najjednoduchšou formou spracovať veľmi ťažké témy. Keď sa pozerám na jeho obrazy, vzbudzujú vo mne silnú emóciu. A táto je vyjadrená jednoduchým znázornením postavičiek a zvierat. Je to pre mňa dokonalé majstrovstvo. A obidvaja používajú ako svoj hlavný vyjadrovací prostriedok linku. Ja bez linky tvoriť nedokážem. Linky fixkou alebo štetcom musia byť na každom mojom obraze. V rozmedzí jedného roka som bola na výstave Basquiata v Londýne a Haringa vo Viedni, bol to splnený sen absolvovať takéto výstavy.
A medzi ďalších súčasných velikánov patrí samozrejme Banksy. To, čo predviedol na tej dražbe cca pred mesiacom je podľa mňa ďalší z vrcholov umenia. Je to riadny KONCEPT !!!
Zo slovenských umelcov sa mi páči Erik Šille, Michal Mráz, Parxant a najviac velikán Marek Ormandík.
Ak by si chytila zlatú umeleckú rybku – aké tri umelecké želania by si si priala? :-)
Prvé by bolo aby som prenikla do umeleckej komunity na Slovensku. Druhé, aby som sa presadila a vedela sa umením živiť ( hlavne myslím maľbou). A tretie by už potom bolo, nech má dlhý šťastný život umelecká rybka :-) haha
Ktorý obraz by si si zavesila do obývačky, ak by si mala neobmedzený budget a možnosti?
Bol by to určite nejaký veľkorozmerný Basquiat alebo Haring :-) Taktiež by som raz mala veľmi rada jeden obraz od Ormandíka. Aj keď za neobmedzený budget by to mohla byť aj Mona Lisa, že ? :-)
Sibala, aké sú tvoje plány do budúcna?
Do budúcna chcem na sebe veľmi makať, aby som bola v tom, čo robím lepšia a lepšia. A hlavne musím pracovať na kontaktoch a propagácii, na stretnutiach s inými umelcami, a organizovať spoločné výstavy. Chcem sa venovať tomu, čo ma baví, a "dať to von" :-)
Ďakujeme za rozhovor :-)
Sibaline diela sa dajú vidieť a kúpiť, ak klikneš tu
