Martin Kuchta alias "My Dream Art" tvorí obrazy, ktoré ťa zavedú do krajín, kde ryby dokážu levitovať a tiaž bytia sa na chvíľu stratí vo fantázii a pomyselnej slobode. Napriek tomu, že vyštudoval umelú inteligenciu, často drží v ruke štetce a kreuje svoje príťažlivé imaginatívne olejomaľby.
Martin, hovoríš, že „všetci sme súčasťou jedného veľkého sna“. Môžeš nám to trochu viac priblížiť ?
S touto myšlienkou, ktorá pochádza zo starého tolteckého učenia, som sa stretol v knihách dona Miguela Ruiza. Hovorí, že každý máme svoj osobný sen, čo je akási zúžená projekcia alebo filter reality okolo nás. Raz sa hádali dvaja muži a práve šiel okolo múdry starec. Okolie ho požiadalo, aby ich vypočul a rozsúdil. Po vypočutí prvého hovorí: “Máš pravdu.” Po vypočutí druhého hovorí: “Máš pravdu.” To sa ale nepáči niekomu z davu a hovorí: “Nemôžu mať obidvaja pravdu!” Na čo mu starec odpovie: “Máš pravdu.”
Pri konflikte dvaja ľudia vnímajú “realitu” cez svoje osobné filtre a každý z nich by tu situáciu popísal inak a niekto tretí by ju popísal niekde medzi. Takto nejako fungujú projekcie a filtre. Máme sny ako rodina, máme sny ako mesto, štát a určite aj ako planéta. Tie projekcie sa prelínaju na rôznych úrovniach.
Okrem iného rád maľujem aj “snové obrazy”, ktoré sa mi vynárajú keď zatvorím oči, preto názov My Dream Art. Prinášam niečo z mojich snov do toho väčšieho, kolektívneho sna.
O čom teda snívaš, Martin? 😊
Snívam o tom, že budem žit naplnený život, čo sa mi momentálne darí, a že budem robiť miesto okolo seba krajším 😊
V tvojej tvorbe sa často vyskytuje symbol mora a veľryby. Aký význam majú tieto symboly pre teba a z tvojho pohľadu?
Povedal by som, že to súvisí s modrou, ktorá upokojuje, a ktorá súvisí s vyjadrením sa. V maľbe mám modrú veľmi rád, čo je sranda, lebo som nikdy nejak k tejto farbe neinklinoval a keď niekto hovoril o modrej ako obľúbenej, pripadalo mi to ako gýč. 😃 Veľryby ma fascinujú od detstva. Môj dedo odoberal National Geographic a v jednom z nich bol o nich článok a dokonca aj platňa so zvukmi, ktorými v mori komunikujú a ja som tým bol úplne ohromený. Levitujúce v mori pôsobia neskutočne pokojne a slobodne, pri vyskakovaní nad hladinu z nich mám pocit, že si to nesmierne užívajú.
Vždy ťa to ťahalo k výtvarnému umeniu, alebo bola tvoja cesta k vizuálnej tvorbe trochu viac kľukatá ?
Bola kľukatá. 9 rokov som navštevoval výtvarnú ZUŠ, potom prišla hudba a ja som na vizuálne umenie úplne zanevrel. Vyštudoval som fakultu informatiky, odbor umelá inteligencia a pocity som vyjadroval cez hudbu. Mal som kapelu, hral som na gitare a spieval. Kapela sa po rokoch rozpadla a mne chýbalo tvorivé vyjadrovanie sa. Cítil som vo svojom vnútri silný pretlak tvorivej energie. Prvé, čo mi napadlo bolo - chyť štetce a choď malovať. Odvtedy som v tom.
Spomínal si, že si mal v minulosti kapelu, skladal a interpretoval si piesne. Ako si na to obdobie spomínaš ? Nechýba ti to?
Určite mi chýba hranie v kapele. Ten pocit, keď je kapela dobre zohraná, šlape ako hodinky a rozumie si. Tvorí nové piesne, ktoré sa pred tebou odhaľujú, ako socha, pomaly zhadzujúca úlomky kameňa a z neotesanej hmoty sa stáva niečo nové a detailné. Na toto spomínam rád, keď traja-štyria ľudia tvoria jeden vyšší celok a vzniká niečo, čo by samostatne títo jedinci neboli schopní stvoriť.
Aký žáner ste hrali?
Niečo na štýl U2.
A ako to máš vo výtvarnom umení? K akým smerom inklinuješ ako „konzument“ umenia?
V detstve sa mi najviac páčil van Gogh a Dalí. Dnes ma veľmi oslovuje tvorba Carly Bosch, ktorá tvorí, nazval by som to “bold impresionizmus” a Iris Scott, ktorá maľuje prstami. Dúfam, že sa mi raz podarí kupiť si obraz Carly.
zdroj: MyDreamArt
V tvojej tvorbe trochu cítiť, ako keby si lavíroval od detailnej, premyslenej realistickej maľby po výbušné abstrakty. Podobne aj u teba vidím postupnosť od exaktnosti ( štúdium umelej inteligencie ) k umeniu. Ako vyvažuješ tieto dva rozličné elementy?
Začínal som veľmi expresívnymi maľbami, všetko to muselo byť rýchlo na plátne. Suvisí to s mojou netrpezlivosťou. Posledný rok som si ale zaumienil, že sa musím zdokonaliť v technike a realizme a značná časť tvorby posledného roka sa niesla v tomto duchu. Dospel som do bodu, že som schopný malovať obraz aj niekoľko mesiacov, čo by som na začiatku nedokázal. Ale stále ma bavia dynamické abstrakty, ktoré maľujem podvedome, dalo by sa povedať, že obraz sa maľuje sám a ja mu iba miešam a podávam farbu 😃 Rád to striedam. Toto som proste ja - raz detailná práca, inokedy skok na druhú stranu, expresívne ťahy a toto všetko ešte dopĺňam o moje “snové surrealistické obrazy” lietajúcich veľrýb a lovcov hviezd, ktoré produkujú veľryby svojím pohybom.
Spomínal si, že si mal pred koronou výstavu. Aké máš plány do budúcna?
S výstavami chcem určite pokračovať, pre umelca je dôležité predstavovať svoju tvorbu verejnosti. Uvidíme, ako mi to momentálne okolnosti dovolia. S kamoškou sme sa pustili do natáčania video tutoriálov, ktorými chceme priniesť olejomaľbu širšej verejnosti. Dosť často počúvam, že olejomaľba je tažká a finančne náročná. V tých videách sa snažím ukázať, že to nie je úplne tak. Bol by som rád, keby sa vizuálne umenie rozšírilo v domácnostiach, lebo s touto hi-tech dobou strácame veľkú časť svojej predstavivosti a fantázie.
Keď som sa bavil na výstave s učitelkou výtvarnej, tak som polemizoval o tom, že pred 200 rokmi by takmer nikto nechápal moju abstraktnú tvorbu a že dnes máme abstrakciu v sebe natoľko vyvinutú, že vieme zdielať pocity aj cez “farebné machule”. Načo mi pani učiteľka oponovala, že u poslednej generácie sa táto schopnosť vytráca práve pre množstvo času na tabletoch, TV a pod. A to bolo pred koronou! Verím, že týmito videami poskytnem ľudom priestor pre nich samých, aby unikli tlaku každodenných, nie práve potešujúcich infomácií.
Som presvedčený o prínose množstva pozitív pre našu psychiku a kognitívne schopnosti, ktoré maľba poskytuje.
zdroj: My Dream Art
Tie tuturiály o olejomaľbe znejú fajn. Čo by si poradil ľuďom, ktorí začínajú s olejomaľbou a ľuďom, ktorí sa boja, že nemajú talent a to ich brzdí v tvorbe ?
Začnem nejakým tým klišé, že každý profesionál bol najprv amatérom, a že talent je preceňovaný. Ja vnímam talent ako niečo, čo Ťa pritiahne k nejakej činnosti. Ak sa jej začnes venovať, ten počiatočný talent rýchlo prekonáš a musíš tu činnosť rozvíjať, venovať tomu čas. Niekde som čítal, že keď chceš byť majstrom remesla, musíš mu venovať aspoň 10 000 hodín. Ale to sa bavíme fakt o TOP leveloch.
Tým, na ktorých sa chcem zamerať ja by som poradil, aby sa vôbec nesústredili na výsledok, a aby sa s nikým neporovnávali. Aby si to užívali, skúmali a skúšali. Napríklad - aké farebné kombínácie sa mi páčia, čo to vo mne vyvoláva. Ak chcem vyjadriť radosť, ako to vyjadrím a pod. A brať si príklad z detí, oni s tým vôbec nemajú problém. Môj malý syn tiež rád skúša farebné kombinácie. Zmiešal žltú a čiernu a vznikla zaujímavá zelená. Ja by som sa týmto smerom nevidal, no on je ešte v tomto úplne slobodný.
Ďakujeme za rozhovor a držíme prsty 😊
Tvorbu MyDreamArt nájdeš/prípadne kúpiš, ak klineš tu