Evu sme si všimli už dávnejšie nie len vďaka jej neodškriepiteľnému talentu, ale aj kvôli jej veľkej charizme a podnikavosti. Táto mladá umelkyňa sa dokázala svojou šikovnosťou dostať do bodu, kedy žije svoj sen a venuje sa tomu, čo ju naozaj baví – výtvarné umenie – i napriek tomu, že tento odbor neštudovala. Teraz svoje skúsenosti s radosťou odovzdáva ďalej pri rôznych workshopoch a prednáškach. My sme s ňou strávili veľmi príjemný čas pri podnetnom rozhovore.
Eva, skús sa prosím na úvod stručne predstaviť.
Som žilinský umelec - krajinár, štýlom tvorby blízky impresionizmu a zároveň lektor workshopov pre techniku soft pastel a akryl. K výtvarničine ako povolaniu som prešla tŕnistou cestou samouka.
Samú seba definuješ ako excentrickú introvertku, ktorá sa stala umelkyňou. Ako si sa dostala k umeniu a čo pre teba umenie znamená ?
Vždy ma to ťahalo k umeniu, najmä k jeho výtvarnému vyjadreniu. Štúdium v tomto smere mi však nebolo osudom, som dieťa osemdesiatych rokov, doba a prostredie v ktorých som rástla vyžadovali štandardné, zárobkom bezpečnejšie povolanie. Až ako dospelá, v improvizovanom voľnočasovom ateliéri som sama objavovala prašný pastel, akryl, literatúru pre samoukov, začala som sledovať umelcov, moderných impresionistov. A veľa, veľa som tvorila. Som takým malým dôkazom, že to ide i mimo štandardnej školy a i preto sa usilujem byť nápomocná výtvarným začiatočníkom a propagovať modernejší a láskavý prístup vo výtvarnej výuke.
Maľuješ prevažne krajinky. Prečo práve táto téma?
Je pre mňa niečím minimalistická, dáva vyniknúť protiváhe chaotického konzumu. Krása naturálnej krajiny mi dáva absolútny zmysel. Ako ťažkému slnečnému alergikovi, ktorý si ju môže vychutnať naživo iba veľmi obmedzene... o to väčší.
V tvojej tvorbe je dosť viditeľný vzťah k impresionizmu. Čím ťa tento umelecký smer očaril?
Spojením pokoja i nepokoja do veľmi úhľadného balíčka. Nie som človek, ktorý sa na obraze dokáže 5 dní systematicky venovať maľovaniu jediného detailu. Ako zvedavej, vášnivej náture mi lieta pozornosť. Impresionizmus mi prináša duševné naplnenie ako tvorcovi i ako konzumentovi. Ako umelecký smer sa navyše nikdy nebránil pokroku, zmenám a vystúpeniu z komfortných zón. Som rovnaká. Nešlo sa nezamilovať :-)
Aké ďalšie štýly okrem impresionizmu ťa dokážu zaujať a prečo?
Abstrakt blízky krajine a street art s duševným posolstvom (vážne taký existuje). Lebo vedia rozobrať vnútro pozorovateľa na kusy a znovou ho zložiť - do nového, lepšieho celku.
Pôsobíš aj ako lektorka umenia. Ako fungujú kurzy, ktoré organizuješ? Čo sa na nich dá naučiť?
Osvedčila sa mi workshopová metóda - v menšej skupinke sa prakticky oboznamujeme s konkrétnou technikou a účastník si vo výsledku po cca 2-3 hodinách odnesie domov svoje vlastné hotové dielko. Uplynulé leto som worskhopovala na tému "krajina a pastel". Do budúcnosti plánujem v podobnom duchu i obsiahlejší víkendový program a tiež malú publikáciu.
Taktiež občas prednášaš o podnikaní v oblasti umenia. Aké sú tvoje skúsenosti a rady? Povedz nám o tom viac.
Mám takú úchylku... som úprimná. Moja prednáška je vždy zmesou rukolapných odporúčaní. Varujem pred chybami, ktoré som sama spravila. Nie som taký ten motivačný rečník, ktorý prezentuje sebalásku a pozitívne myslenie a vo výsledku sa nepodelí o nič konkrétne. Hovorím o financiách, o výhodách zapájania sa do súťaží, o dennodennom progrese. O tom ako preklenúť obdobie súbehu, kedy ako umelec fungujete zároveň ešte v bežnom neumeleckom povolaní. A tiež o systematickej práci na prezentovaní sa v online svete. Skromne mlčať v ateliéri a očakávať, že vás niekto jedného dňa objaví - je nešťastným prístupom.
Čo sú teda tvoje konkrétne tipy, ako sa živiť prostredníctvom umenia?
Napríklad spojiť tvorbu ešte s inou súvisiacou činnosťou. Až nebude prichádzať inšpirácia alebo predaj diel zastagnuje, môžete napr. za úplatu fotiť portréty, prednášať alebo dekorovať obchodné priestory. Jednoducho nespoliehať sa na jediný zdroj obživy. Mojím druhým tipom je tvoriť denne ako cvičenie malé obrázky (hoci i úplne mimo svojich bežných námetov) a ponúkať ich na predaj. Zabezpečia príjemný malý bočný príjem a zároveň vás udržia v maliarskej kondícii.
Aké techniky používaš pri tvorbe?
Akryl a prašný pastel. Keby nebol prašný pastel taký chúlostivý na oter, povýšim ho na svoju dominantnú techniku.
Ak by si mala vybrať troch autorov z dejín umenia alebo súčasnosti, ktorí sú tvojmu srdcu blízki, ktorí by to boli a prečo?
Maurice Sapiro - na svoj vek neskutočne akčný, moderný a priateľský Američan, mám dokonca to šťastie, že ma portrétoval. Michal Mráz - jeho práca s figurálnym ľudským príbehom vyráža dych. a... celá grupa pôvodných impresionistov - pre ich vzburu voči Salónu, pre ich nekomformnosť a odvahu.
Kúpila si si niekedy umelecký kúsok? Ak áno, čo to bolo ?
Áno, viackrát. Kúpila som napr. architektonickú sochu od mladej výtvarníčky. Je zmenšeninou bytovky z poľského židovského geta s fantazijnými prvkami. Dala som za ňu sumu, ktorú som mala pôvodne odloženú na šatník. Skladovať následne pol roka oblečenie vo vreciach mi za to stálo :-D
Čo okrem umenia máš rada? Čomu sa venuješ, keď netvoríš ?
Čomukoľvek súvisiacemu s krásou, psychológiou a vizionárstvom. A teda vcelku schizofrenicky - fotím, realizujem sa na okraji IT, za pár eur viem dekorovať akýkoľvek interiér, aktívne cestujem. Krásu občasne nachádzam na úplne nečakaných miestach. Ja som presne ten podivín, ktorý sa dokáže nadchýnať estetikou ošarpanosti v zanedbaných predvojnových mestských štvrtiach podobne ako štartom SpaceX do nebies :-)
Vieš nám dať zopár všeobecne použiteľných tipov na dekoráciu interiéru?
Predovšetkým: nevešajte obrazy príliš vysoko. Niet väčšej hrôzy. Stred obrazu má byť správne maximálne vo výške očí, ideálne ešte o kúsok nižšie. Nad sedačku treba väčšie rozmery obrazov zavesiť tak, aby dolná hrana bola iba o kúsok vyššie ako je výška hlavy pri sedení. Rozmerovo menšie diela sa netreba báť vložiť do pasparty a celkovo, treba kombinovať. Ak vás vie motív rýchlo omrzieť, kúpte si iba rám štandardného rozmeru a občasne v ňom vymieňajte obsah, prípadne si do rámu vyrobte motív vlastný. Pre nepokojné povahy je dobrým riešením tiež úzka polica na obrazy, nemusíte do steny nabíjať zakaždým nový klinček.
Ďakujeme za rozhovor.
Obrazy Evy Sugarovej sa dajú kúpiť a pozrieť tu
