Happy Melon Gallery

by Suzanah

„Neviditeľnými vláknami sú spojení tí, ktorým je súdené sa stretnúť…“ Táto veta neznámeho autora mi napadla v momente, keď som hľadala spôsob, akým by som predstavila človeka, ktorý sa mi vryl do pamäte odvážnym a súčasne pokorným prístupom k životu a snom. Umelec, detailista a zasnený realista. Človek, ktorý vie vychutnávať momenty bežného dňa s rovnakou vášňou, ako aj príchuť diaľok. Z jeho ciest uschovávam zopár záznamov, ako vzácne artefakty minulosti, uložené na papieri. Som zberateľkou nostalgických dôkazov na minulosť. Na šušťavom papieri, so stopami skutočného momentu, ktorý venoval človek človeku. Opatrujem niekoľko listov od autorov, ktorí navždy patria do môjho sveta menného v čase, no verného histórii, ktorá má vždy svoj význam.

16.07.2004 Znojmo: „Cestujem navonok i vnútorne, čo ma teší… Vnímam to, obohacuje ma to a snažím sa vnímať znamenia a povahy ľudí, vecí a zvierat. Mám starý dom a objavujem poklady v ňom. A spoznávam panoptikum ľudí okolo. Zažívam obyčajné, ale i tajomné príhody, ktoré pre mňa majú zmysel. Želám si, aby ľudia s ktorými sa stretávam boli šťastní. Želám si zaujímavý život.“

Úryvok z listu, autor: Vladimír Rimbala

Vycestujme v čase s týmto autorom a pozrime sa, ako sa jeho priania napĺňajú…

Spomínam si na obdobie, keď si žil v rodnej obci Markušovce (okr. Sp. Nová Ves). Bolo to obdobie, keď si túžil po dobrodružných cestách. Odvtedy som ťa nevidela. Je to už 17 rokov. Koľko si ich odvtedy stihol absolvovať?

Neprecestoval som až tak veľa krajín, ale destinácie som volil dôkladne a s určitým cieľom. Tie vzdialenejšie viedli na Filipíny, do Novej Kaledónie, Ekvádoru, Chile a Argentíny. V každej z týchto krajín som strávil dva mesiace. Potom bolo veľa malých výletov, ako napríklad mesiac na ostrove Reunion, kde sme sa vybrali s manželkou miesto svadby. Kedže som žil na severe Nórska niekoľko rokov, severské končiny som precestoval pomerne dosť. Pekná bola i cesta zo severu Nórska cez Švédsko, Fínsko, štáty pobaltia a Poľsko do Čiech obytným autom. Tu sme v priebehu deviatich dní zažili prebúdzanie prírody, od snehovej fujavice na severe, cez prvé jarné kvety, až po plne kvitnúce stromy na začiatku mája tu u nás. Krásnu prírodu a ľudí som zažil i na Urale, kam som prišiel za vtedy ešte priateľkou, ktorá tam vyhrala 2. miesto v Trans Ural ultramaratone.

Obrázok: Copahue-Coviahue, Argentína

Ktorá z ciest ťa z tvojho pohľadu posunula najďalej v živote, či tvorbe? Aké cesty ešte plánuješ?

Všetky svojim spôsobom. O každej by som dokázal rozprávať hodiny... Cestoval som naľahko. Mal som stan, spacák a nejaké jedlo… Snažil som sa zapadnúť medzi ľudí i v krajine. Len tak pozorovať krásu okolo seba, nesúdiť ľudí. Videl som chudobu i blahobyt. Tieto cesty ma posunuli úplne iným smerom v chápaní tohto sveta i seba.

Neplánujem cestu, žiadnu z mojich ciest som neplánoval. Rozhodoval som sa povedzme náhlym rozhodnutím. V skutočnosti na svete nie je krajina, ktorá by ma nezaujímala. Akceptujem náhlu silnú myšlienku, ktorá príde niekedy akoby z ničoho a samotné rozhodnutie je vlastne veľmi ľahké. Teraz však plánujem cestovať po tej našej bývalej Československej republike. Je krásna a veľká. Je tu stále čo objavovať, žiadna cesta nie je rovnaká. A človek cestuje vo svojom vnútri.

Obrázok: Huerquehue, Chile

Si medzinárodne vyhľadávaným autorom ilustrácií, hoci si neštudoval umenie. Pocítil si niekedy mantinely, či obmedzenia ako insitný umelec?

Je to zvláštne... Keď som sa snažil, cítil som často tie zvláštne akademické a byrokratické mantinely. Keď som to nechal tak, ľudia si ma našli sami. Čo sa má stať, to sa stane a každý sme presne tam, kde máme byť. I keď to tak často nevyzerá.

Prečo si sa zameral na rekonštrukcie pravekých organizmov (dinosaury, Pterosauria a i.) A kde všade môžeme vidieť tvoje ilustrácie?

Mám rád všetko čo sa týka prírody. Momentálne kreslím viac paleontológie jednoducho preto, lebo je taká ponuka. Ale musím priznať, že svety dávno minulé sú niečo špeciálne práve kvôli nedostupnosti. To dáva priechod fantázii - základu umenia...(smiech)
Momentálne pracujem na piatej knihe o dinosauroch pre Vladimíra Sochu. Predtým som ilustroval päť kníh Jaroslavovi Marešovi, z toho sú tri o Afrike a ešte niekoľko článkov v časopisoch. V dnešnej dobe je najjednoduhšie vidieť moje práce po zadaní môjho mena na google. (smiech)

Čo ťa priviedlo k tvorbe? Kedy si zistil, že je to tvoja cesta?

Kreslil som prakticky od narodenia, ale dá sa povedať, že som sa nechal unášať vetrom života a spoznával svet okolo seba, a tak vlastne i seba. Aktívna tvorba bola skoro vždy náhla. To, že je to ta „moja cesta“ som cítil celý život. Priviedla ma k tomu krása navôkol, celý svet, nech už ho vnímame akokoľvek.

Máš nejaký umelecký vzor?

Nemám konkrétny vzor. Bol som vždy samouk, aj keď veľmi som obdivoval a stále obdivujem starých umelcov ako Zdeněk Burian, Karel Zeman, Alfons Mucha. Tí, ktorí boli vtedy dostupní. Môj obdiv patrí všetkým ľuďom, ktorí šli za svojim snom.

Na čom práve pracuješ?

To nemôžem zatiaľ prezradiť. Malú ukážku však môžete vidieť na eurobankovke s nulovou hodnotou, ktorú vydala Technická univerzita v Košiciach. Urobil som ňu portrét pána Aurela Stodolu a jeho parnej turbíny.