Ako žijeme? Čo prijímame? Čo akceptujeme? Myšlienkové spektrum človeka permanentne odhaľuje nové súvislosti.
Ako žijeme? Čo prijímame? Čo akceptujeme? Aká hranica nás delí medzi našou konkrétnou existenciou a nehmatateľnou, abstraktnou pôdou? Pod rúškom ľudského, vedomého myslenia sa ukrývajú a ticho bdejú akési katakomby, ktoré sú prístupné len vtedy, ak je naše vedomie pod ochranou zatvorených očí. Až vtedy je možné preniesť sa, transformovať sa do štádia úplne iného stavu, schádzať po tmavom schodisku do jasných priestorov. Zachádzať tam, kam je to každému rovnako dané, no napriek tomu je to vždy jedna veľká individualita. Slovo individualita s veľkou istotou nadväzuje na prvé tri otázniky v tomto článku. Tieto myšlienkové obrazy reflektujú istú skutočnosť. Pretvárajú ju do vlastnej podoby, zahrávajú sa s nami. Kladú nám otázky, na ktoré vie odpoveď iba sám jednotlivec. Sny nás nemusia zaviesť rovno ku konkrétnym obrazom či nápadom. Môžu byť diskrétnym strojcom nových nápadov. Iba akýsi plamienok vášne, ktorý dodáva švih, zmysel nášmu vedomému mysleniu. Častokrát reflektujú, a zároveň prifarbujú to, čo sme si prežili za posledných pár hodín. Majú vlastné intelektové rozhranie, myslia. Ale vedomie je akási najvyššia, či primárna kompetencia.
Autor: Nicholas Wintzler
Jeho tvorbu nájdeš tu
Nicholas Wintzler: Mantra
Nicholas Wintzler: Cyklista
Nicholas Wintzler: A mind besides itself
Nicholas Wintzler: The one the ten