Melon je rád, že môže na svojom portáli ponúkať tvorbu sochára Slavomíra Gibeja, alias Gibona. Nakoľko nás jeho tvorba baví a inšpiruje, prinášame krátky rozhovor.
Gibon sa narodil vo Svidníku. Po SUPŠ v Košiciach absolvoval sochárstvo na VŠVU v Bratislave. Popri škole sa venoval okrem iného aj ilustrácii, komixu, maľbe, fotografii, animácii, 3D grafike, priemyselnému a grafickému dizajnu. Už počas štúdia pracoval v reklamnej agentúre, kde vytvoril alebo spolupracoval na množstve kampaní. Do jeho portfólia patrí viac ako 200 obalov na CD a MC pre známych interpretov slovenskej a českej hudby. Za svoju tvorbu, konkrétne obal roka bol 2-krát ocenený slovenskou Grammy. V roku 2014, po 20 rokoch komerčnej tvorby sa však rozhodol odísť z reklamy a venovať sa výlučne vlastnej tvorbe.
Po skončení štúdia sochárstva na VŠVU si na dlhé roky dal prednosť podnikaniu v reklame a grafickej tvorbe. Prečo tomu tak bolo?
Prišlo k tomu postupne. V 90. rokoch bol trh nenasýtený profesiou grafického dizajnu. Počítačov bolo málo, grafické programy boli tiež v začiatkoch. Príležitosti sa ponúkali samé. Videl som v tom veľký potenciál. Pre reklamu to boli najlepšie časy.
Získal si ceny Grammy za obaly roka. Ako si sa dostal k navrhovaniu obalov pre CD ?
Počas vysokej školy som pracoval v hudobnom vydavateľstve Škvrna Records. Mojou prácou bolo navrhovať a realizovať grafický dizajn obalov na hudobné nosiče. Tam vznikli moje prvé kontakty s interprétmi slovenskej populárnej hudby. Mnohé z nich prerástli do priateľstiev, ktoré zotrvali do dnes..
V súčasnosti sa naplno realizuješ v sochárskej tvorbe. Prečo práve sochy?
Nazvime to, že vyrábam figurálne reliéfne plastiky. Študoval som sochárstvo. Prešiel som síce mnohými výtvarnými profesiami, sochárstvo však umožňuje úplne neobmedzené možnosti formy prejavu. Je synergiou mnohých profesií (stolár, stavbár, technológ, metalurg…) v každej vyžaduje maximálnu zručnosť. Pre mňa je to najlepší priestor pre vlastnú realizáciu. Tá rozmanitosť, atraktivita procesu alebo diel je adekvátna modernej dobe, technologickým možnostiam, či novým materiálom. Ale aj zmenou myslenia, pohľadu na nahotu ako na krásu ľudského tela. Je to prístupná a zrozumiteľná forma prejavu. Dokonca i nevidiaci môže posúdiť moje diela.
Ženy boli od dávnych čias inšpiráciou pre umelcov a táto téma bola vo výtvarnom umení nespočetne veľa krát spracovaná. Čo na tejto téme fascinuje teba?
Práve to zachytenie ženskej krásy v momente rozkvetu a nahej bezbrannosti. Dizajn tela, jeho aerodynamická krivka je sama o sebe dokonalá. Presne ako fotograf nachádza v žene zdroj inšpirácie aj pre mňa je ženské telo pracovným objektom. Ku každému dielu pristupujem individuálne v snahe dosiahnuť čo najdokonalejší výtvarný efekt. Tak, aby odzrkadľoval krásu zobrazenej múzy.
Existuje archetyp „starving artist“ ( resp. hladujúceho umelca ), ktorého diela sa skvele predávajú až po jeho (jej) smrti. Ak vôbec. Je podľa teba náročné pre výtvarníka živiť sa umením na Slovensku? Aké sú tvoje tipy, ako byť v tejto profesii úspešný?
Ako sa to vezme. Z umenia na Slovensku žije veľa tvorcov. Samozrejme sú možnosti prezentovať sa aj mimo Slovenska. Neriešim prioritne úspech. Hlavne čo znamená úspech? Viac peňazí, práce? Dnes musí úspešný výtvarník disponovať inými kvalitami ako je talent a kreativita. Musí byť obchodník a vedieť sa prezentovať a predať. Podľa úrovne výtvarných diel mám pocit, že práve tento faktor v súčasnom výtvarnom umení dominuje.
Veľa mladých umelcov sa snaží presadiť a živiť sa tým, čo milujú. No nie vždy sa to každému podarí. Čo by si poradil mladym výtvarníkom na začiatku svojej kariéry?
Tak asi to milujú málo, ak sa nedarí presadiť. Odporúčam venovať sa svojmu, vykašľať sa na názor iných a nájsť presvedčenie o svojej kvalite a jedinečnosti. Tvorba je individuálna záležitosť. Každý umelec k nej pristupuje s iným pocitom. Niekto duševne, iný komerčne. Ak sa stane komerčnou, zákonite stráca.
Ako vnímaš slovenskú a taktiež aj svetovú výtvarnú scénu v súčasnosti ?
Veľmi pozorne. Aj keď vyjadriť sa k nej je nekonečná téma. V dnešnom svete médií, zvráteného systému, dekadentnosti a velebenia pseudohodnôt, na to presne reaguje umenie. Človek má však možnosť výberu. Množstve diel sa dáva neadekvátny priestor či neprimeraná hodnota a brak sa prezentuje ako niečo mimoriadne… Tento stav je nielen v umení.
V tvorbe niektorých výtvarníkov cítiť vplyv určitých umeleckých smerov alebo dokonca inšpiráciu konkrétnymi autormi. Ktorí umelci inšpirujú teba a prečo ?
Môj výtvarný prejav je pomerne špecifický. Autorov s podobným prejavom, ktorí by ma inšpirovali nemám ale inšpirujú ma mnohí z ktorých si vyberám niečo, čo môžem použiť vo svojej tvorbe.
Ak by si si kupoval umenie, aké by bolo a na čo by si kládol dôraz?
Vo výtvarnom umení si osobne cením spojenie majstrovstva a kreatívneho zámeru. Pozitívne vyžarovanie diela znásobuje pocit, ktorý sa vytvára v našom podvedomí. A vnímanie výtvarných diel je iba o pocite. Výtvarné dielo bez ohľadu na formu by malo byť obohatením. Niečo, čo upúta pozornosť vo všednom priestore na nevšednú vec. A nezovšednie.
Ako by si zo svojho pohľadu definoval krásu v pár vetách?
Žiadna krása nie je večná. Mojím zámerom je zachytiť ju a premeniť na výtvarné dielo. Pomocou kopírovania vytváram reliéfne figurálne plastiky - akty. Reliéfne zobrazenie umožňuje telo tiež chápať ako dizajn vo svojej jednoduchej dokonalosti. Dizajn, ktorý vytvorila matka príroda. Ja som len interpret.
Gibon, ako by si sa charakterizoval ako človek a ako výtvarník ?
Ako človek? Človek, ktorý miluje život a realizuje svoje vlastné plány a sny.
A ako výtvarník? Hrám sa na zručného remeselníka so zmyslom pre umelecké vnímanie reality.
Prezraď, na čom aktuálne pracuješ a čo pripravuješ do budúcna.
Mám rozpracovaných niekoľko diel, ktoré mali byť hotové už v minulosti. Začal som experimentovať s tvárami - portrétmi a postupne pripravujem koncept LIVE a DEAD MASK. Či sa to podarí bude záležať nie len odo mňa.
Gibonove sochy sa dajú vidieť a kúpiť tu:
https://happymelon.sk/umelec/gibon
Ďakujeme za rozhovor :-)
