Andrea Danková je mladá umelkyňa, ktorá vyštudovala fotografiu a dizajn na college v Londýne a posledné roky sa venuje okrem fotografii aj abstraktnej maľbe na veľkorozmerné plátna. Rozhovor s ňou sa niesol vo veľmi príjemnom duchu. Veľa sme sa nasmiali, trochu si zafilozofovali a zasnívali sa.
Andrea, ako sa začal tvoriť tvoj “vzťah s umením” ?
Môj vzťah k umeniu sa začal vytvárať tak skoro, že si na to ani nepamätám. Podľa rodičov som kreslila už ako 3 ročná, dokonca aj cestou v aute a keď mi niekto vzal pastelky, bola som smutná. V 5 rokoch ma preto premiestnili do škôlky, ktorá sa zameriavala aj na výtvarnú výchovu (začo im zo srdca ďakujem). Tu som vďaka skvelej pani učiteľke Dáške vystavovala už ako 5 ročná po Slovensku. Bola tak odhodlaná, že dokonca poslala moje práce aj na výtvarnú súťaž do Číny, odkiaľ mám doma medailu odloženú doteraz. Od 6 do 18 roku som počas štúdia na Gymnáziu po večeroch navštevovala krúžok výtvarnej výchovy v Základnej umeleckej škole v Lučenci. Tu som mala opäť šťastie na učiteľku Izabelu, ktorá ma inšpirovala, podporovala a sama hovorievala, že ak niekedy budem mať možnosť ísť do zahraničia, určite ju mám využiť. V tej dobe som si nevedela ani len predstaviť, ako by sa mi niečo také vôbec mohlo stať 😊
To verím 😊 A predsa si odišla v mladom veku celkom odvážne za svojim snom študovať umenie do Londýna. Ako si na tie časy spomínaš? Čo ti tá škola dala a aký bol nábeh do “reálneho” života?
Keď som na výtvarnom krúžku počula ako staršia spolužiačka ide po Gymnáziu na vysokú školu do Londýna, opýtala som sa jej na všetky detaily. Šla som na prijímačky do Bratislavy o rok skôr, aby som zistila, čo na nich je a dôkladne sa pripravovala celý rok. Doteraz mám pred očami ten moment, keď mi zavolali, že som testy spravila, a že sa nemusím báť, lebo mám ešte maturitný ročník pred sebou a prijímačky platia rok. Bola som neskutočne šťastná.
Začiatky v Londýne však nie sú sranda. Na prednáškach som vďaka impozantnému britskému prízvuku nerozumela skoro nič a témy som si doma sama dohľadávala a učila sa za pomoci prekladu. Boli to však skvelé časy a spomínam s veľkým úsmevom. Vždy som hovorievala, že ja som asi jediný študent, ktorý sa teší do školy a miluje to, čo študuje. Moji učitelia boli umelci pôsobiaci po svete, štúdium sa zameriavalo na moje záujmy a v tých ma podporovali. Proste úplne iný level vzdelávania. Dokonca som stíhala aj pracovať na polovičný úväzok a pokryť si výdavky.
Nábeh do reality bol ťažký. V Londýne je neskutočne vysoká konkurencia. Veľa študentov robí stáže zadarmo len kvôli jednému menu inštitúcie na životopise.
Andrea Danková
Očividne rada cestuješ a meníš svoje pôsobiská. Ktoré miesto si ťa zatiaľ získalo najviac a čím?
Milujem cestovanie, spoznávanie nových krajín, kultúry a lokálnej kuchyne. Väčšinou si beriem foťák a všetko si dokumentujem. Každé jedno miesto je krásne svojím zmyslom. Vo Švajčiarsku sú to fenomenálne hory a jazerá, v Taliansku architektúra a hlavne jedlo, v New Yorku určite tá preslávená energia mesta, že všetko je možné. No mojou srdcovkou je Londýn. Asi preto, že som tam strávila najviac času. Ale aj kvôli umeniu, architektúre, ľudia sú priateľskí, vtipní, otvorení a priamočiari. Máte tu milión možností, reštaurácií je tam toľko, že vám na to treba dva životy. Mesto je plné mladých ambicióznych ľudí z celého sveta, ktorí chcú niečo dosiahnuť. Možno aj preto je plné podnetov a inšpirácie. Niekedy ma sloboda Londýnčanov čo sa týka napríklad módy dokáže priam fascinovať. Veľmi mi imponuje aj to, akí sú zdvorilí. Podľa prieskumu Angličania povedia „ďakujem“ najčastejšie zo všetkých národov. Tu vám predavačka v potravinách povie „hello darling“ a hneď máte krajší deň.
Napriek tomu, že si Slovenka z Lučenca, aktuálne žiješ vo Viedni. Čo ťa tam zlákalo ?
Po Anglicku, Švajčiarsku a New Yorku, som dva roky žila v Prahe no nemala som pocit, že tam chcem zostať. Do toho mi starká ochorela na rakovinu a rozhodla som sa, že chcem byť bližšie k domovu. Tak som začala hľadať prácu a presťahovala som sa. Po 10 rokoch ďaleko od rodiny to padlo vhod a zlákala ma aj vysoká kvalita života. Je to zaujímavé až nereálne, no pamätám si ako som na strednej premýšľala, že po pár rokoch v zahraničí sa nakoniec usadím vo Viedni. A teraz som tu, už dva a pol roka.
Andrea Danková
Prežila si časti svojho života vo viacerých krajinách. Ako vnímaš život a taktiež umeleckú scénu v krajinách kde si žila?
Čo sa týka života, na to má každý individuálny pohľad aj kvôli skúsenostiam s daným miestom a typu človeka akým je. Pre mňa je Praha krásna, no mne osobne nesadla. Avšak je tam veľa skvelých súčasných umelcov, páči sa mi napríklad tvorba Davida Černého. Švajčiarsko je úžasná krajina, ale ako len 24 ročná som sa tam cítila ako v zlatej klietke. Majú ale bohatú kolekciu umenia a pár prominentných galérií, pre mňa asi najviac zaujímaví sú HR Giger a Alberto Giacometti.
Londýn je moja srdcová záležitosť, no človek musí ozaj tvrdo makať, aby sa mal dobre. Ich umelecká scéna je jedna z najlepších na svete, pre mňa osobne číslo 1, hlavne Young British Artists.
V New Yorku som žila svoj sen, ale 3 mesiace vám prejdú ako 3 týždne. Pila som 6-7 káv denne, domov som chodila pozde v noci. NYC vás vtiahne do toho svojho tempa, ktoré je ohromne rýchle, no aj napriek tomu som si to neskutočne užívala. Umelecká scéna je tiež fantastická. A Viedeň právom vyhrala už asi 7 rok po sebe miesto s najlepšou kvalitou života na svete a umeleckú scénu tu ešte spoznávam tým, že sa snažím prejsť všetky galérie a múzeá.
New York očami Andreii Dankovej
New York je v súčasnosti miesto, kde sa zdržiava asi najviac top umelcov. Čo tam priviedlo teba?
Keď som ako 23 ročná prvý krát prišla do NY, bývala som u kamarátky na byte, ktorý patril jednej tanečníčke. Tá mi povedala o tom, ako je ťažké presadiť sa tu ako cudzinec - umelec, pretože vám treba umelecké víza. Vtedy som si povedala, že do New Yorku chcem prísť ešte raz ale s tým, že tu niečo dosiahnem, nie len ako turista. Bol to ale iba sen, a dosť nerealistický.
Dva roky na to som sa po odchode zo Švajčiarska skúsila informovať o tom, čo mi na stáž v galérii v Amerike treba. Vygooglila som prvú náhodnú galériu, nik nezodvihol. Druhý telefonát v Stux a Haller galérie sa podaril a dokonca presne niekoho hľadali. Direktorka sa tiež volala Andrea a vravela ako sa jej páčim, nech pošlem životopis. Nakoniec ma vzali a 3 mesiace som si žila svoj malý americký sen. Ešte som si aj presne predstavovala, že ideálne by bolo bývať v Brooklyne a robiť pri Central Parku, a tak to presne aj bolo. Skoro som odpadla, keď som si vygooglila kde sa tá galéria nachádza (New York Gallery Building pri 5 Avenue ).
New York Gallery building, zdroj: Andrea Danková
Jasne, že mi to nebolo dosť a na podnet mojej najlepšej kamarátky som začala vyhľadávať príležitosti na výstavy. Za 3 mesiace som okrem pracovnej skúsenosti stihla 3 výstavy a spoznala ľudí, s ktorými som doteraz v kontakte. New York bol sen a utvrdil ma v tom, že všetko je možné, stačí len chcieť, niečo preto urobiť a neprestať snívať.
Vo svojej fotografickej tvorbe máš za sebou viacero projektov, ktoré by sa dali nazvať feministickými. Povieš nám o nich viac?
V roku 2013 som dostala ponuku zúčastniť sa výstavy v Londýne, ktorej téma bola boj proti násilu voči ženám (projekt One Billion Rising). Keďže sa moja tvorba sústredila na surrealizmus, bolo ťažké prísť s nápadom najmä kvôli tomu, že som s touto tabu témou nemala našťastie osobnú skúsenosť. Príležitosti som sa ale aj tak chytila a vytvorila série fotiek, ktoré nakoniec získali pozitívny ohlas a vystavovala som ich aj o 2 roky neskôr v New Yorku.
Andrea Danková a jej výstava fotografií na podporu proti násilu voči ženám
autorka: Andrea Danková
autorka: Andrea Danková
autorka: Andrea Danková
Možno aj to odštartovalo môj záujem o zachytávanie tém, ktoré sú súčasťou našich životov, ale kvôli spoločenským zaužívanostiam o nich nikto nehovorí.
Ďalším projektom bola séria fotiek Bra Bra Bra. Cieľom mojej surrealistickej fotografie s konceptuálnym feministickým zameraním je pripomenúť ženám umelkyniam a ženám všeobecne ich hodnotu a jednoducho ich podporiť, pobaviť a dodať im silu. Rozmýšľala som, aký objekt je výlučne ženský, a vtedy mi prišla na myseľ podprsenka. Podľa Freuda podprsenka v našich snoch znamená podporu, bezpečie, dôstojnosť a sebaúctu. Fotografie boli urobené v priemyselnej zóne, aby sa vytvoril kontrast a samotné miesto malo vstup do môjho tvorivého procesu. Prostredníctvom inscenovaných kompozícií každý obraz zobrazuje charakteristické podmienky a emocionálne stavy spojené so ženskosťou, od čelenia rodovým stereotypom, obmedzeniam, strachu ale aj sile, sebaúcty až po nežnosť a lásku.
Andrea Danková: Soulmates
Andrea Danková: Sensitive but strong
Andrea Danková: Girl is on fire
Čo pre teba feminizmus znamená? Ako vnímaš postavenie žien v súčasnosti v západnom svete zo všeobecného hľadiska a taktiež z vlastnej skúsenosti?
Už ako mladé dievča som sa úplne nestotožňovala s tým, ako sú často dievčatá vychovávané - že sa stačí dobre vydať, žena by mala pekne vyzerať no radšej nepresadzovať svoj názor, atď. Možno aj to vyvolalo moju nezávislosť a potrebu preukázať a byť príkladom, že ženu je možné rešpektovať za svoje vedomosti a tvrdú prácu podobne ako mužské pohlavie. Neskôr, keď som sama narazila na nerovnosť, začala som sa zaujímať o práva žien. Najmä keď som zistila, že v jednom z mojich predchádzajúcich zamestnaní dostane človek pracujúci na mojej pozícii plat o tretinu vyšší len kvôli pohlaviu.
Na záver chcem ešte objasniť, hlavne pre tých, čo dvíhajú obočie, že tvoriť vo feministickom duchu pre mňa neznamená, že neznášam mužov, ani nemám pocit, že sú ženy výnimočnejšie. Vyjadrenie Chimamandy Ngozi Adichi najlepšie vystihuje moju mienku: „Feminista je osoba, ktorá verí v sociálnu, politickú a ekonomickú rovnosť pohlaví.“ A ako tvrdí Michelle Obama či Meghan Markle, aj chlapi by mali tento typ feminizmu podporovať, pretože je vo svete stále veľká mierna nerovnoprávnosti.
Okrem fotografie sa venuješ aj abstraktnej maľbe, v ktorej dominujú najmä výrazné farby. Čím ťa abstrakcia zaujala ?
Priznám sa, že počas štúdia umenia som vnímala abstrakt ako veľa iných ľudí – že to by dokázal namaľovať každý, aj malé dieťa. Skúste si to doma a uvidíte, že to nie je úplne jednoduché 😊 . Ale aj o tej hravosti to presne je. Spojiť sa s tým dieťaťom v nás. Ako povedal sám Picasso: „Každé dieťa je umelec. Problém je zostať umelcom aj keď vyrastie.“
Abstrakcia je pre mňa čistým odrazom mojich skúseností, emócií a života okolo mňa. Ľudia, ktorých stretávam, knihy, ktoré čítam, miesta, ktoré vidím, životné situácie a moja zvedavosť spojená s neustálym vyvíjaním sa, to všetko je zobrazené v mojom umení alebo je impulzom procesu tvorby. Páči sa mi ako abstrakt necháva divákovi vidieť to, čo chce. V mojich obrazoch dominujú sýte a výrazné odtiene, pretože farby milujem. Snažím sa tvoriť diela, ktoré vizuálne pohladia a prinesú istú dávku optimizmu a jednoduchej radosti zo života. Zaujímam sa aj o psychologické účinky farieb no interpretáciu ponechávam na divákovi. Reakcia na dielo je tak čisto individuálna a záleží od vášho pohľadu na svet a súčasného stavu.
''Abstraktná maľba je abstraktná. Konfrontuje vás. Pred časom bol recenzent, ktorý napísal, že moje obrázky nemali žiadny začiatok ani koniec. Nemyslel to ako kompliment, ale pre mňa to bol “ -Jackson Pollock
Verím, že byť kreatívnym je ako písať denník alebo navštevovať terapeuta. Umenie má na mňa tieto účinky a je to jednoducho niečo, bez čoho nemôžem žiť. Dokážem kompletne vypnúť, prináša mi radosť a keď tvorím, cítim sa nažive. Pre mňa je umenie láska. (Bez ohľadu na to, ako klišé to znie).
Andrea Danková a jej tvorba
Je fakt, že umelci sa navzájom inšpirujú. Aké umenie inšpiruje teba? Máš umelcov, či už zo súčasnosti alebo z histórie, ktorých tvorba ťa dokáže zaujať a dokonca aj svojim spôsobom inšpirovať ?
Začala by som s Dalim a surrealistickým hnutím všeobecne, ako aj J. Pollockom a abstraktným expresionizmom. Ďalej to je Gerhard Richter, Marcel Duchamp, Mark Rothko, Marina Abramovič, Caravaggio, Hieronymus Bosch, Francis Bacon, Cindy Sherman, David Lachapelle, Guerilla Girls, Gilbert a George, Tracey Emin, Luois Buergois, Joseph Kosuth, Lucio Fontana, Gustav Klimt, Tony Cragg, Alberto Giacometti, ako aj street artista Banksy či Insane 51. Je toho ozaj dosť veľa..
Milujem rozmanitosť a kontrasty, často umelcov ''rebelov'' 😊. Navštevovaním galérií a múzeí neustále objavujem autorov a umelecké diela, ktoré ma inšpirujú.
Okrem samotnej tvorby je pre umelca/umelkyňu celkom dôležité svoju tvorbu odprezentovať. Ako sa staviaš k tej “predajnej” a promo časti umeleckej práce ?
Snažím sa zapájať do súťaží a posielať portfólio, kde si myslím, že to má zmysel a kde sa moja tvorba hodí. Napríklad na jar roku 2019 ma vybrali medzi pár umelcov do škandinávskeho magazínu Art Reveal. Bola to moja zbierka fotiek Bra Bra Bra, ktorá sa sústreďuje na rovnosprávnosť a podporu žien. Severské krajiny sú lídrami v oblasti rodovej rovnosti, takže o to viac ma tento úspech potešil.
V lete 2020 bola jedna moja surealistikcá fotografia vybraná do Top10 na tému „Ilúzie“ prestížnou galériou z Londýna Saatchi Gallery. Keď si poviete, že aké máte šance, veď je do súťaže zapojených 18 000 ľudí 😊..nikdy netreba strácať nádej, zázraky sa dejú, ak tomu veríte. Aj keď len v malom kútiku duše.
Andrea Danková: Surreal Palms ( fotografia uspela vo výbere Saatchi Gallery )
Momentálne mám na podobné aktivity menej času, no plánujem sa tomu venovať viac a viac, lebo presne takéto situácie ma motivujú a posúvajú vpred.
Andrea, na čom aktuálne pracuješ a aké máš plány do budúcna ?
Momentálne pokračujem s maľovaním abstraktných obrazov. Chcem určite opäť vystavovať v New Yorku, kde už kontakty mám, len to musí dovoliť súčasná situácia. Mojím plánom je mať diela vystavené vo viacerých lokalitách, lepšie sa presadiť, skúsiť spolupracovať s ďalšími umelcami a inštitúciami a proste len pokračovať v tvorení počas celej mojej existencie 😊
Tvorbu Andreii Dankovej si vieš pozrieť a/alebo kúpiť, ak klikneš tu