Mariana Lujza Palugová je taký malý fenomén. Drobné usmievavé žieňa s mnohými talentami, ktoré s ľahkosťou sebe vlastnou žije život, ktorý si vysnívala. Je to vďaka jej nepopierateľnému talentu, precíznosti, odvahe a v neposlednom rade aj vďaka jej šarmantnej osobnosti.
Stretli sme sa v Novej Cvernovke a pri západe slnka a pohári dobrého bieleho vína nám čo to o sebe porozprávala....
Lujmari, stretli sme sa v dosť špecifickom čase, ktorý je poznačený coronou. Ako to celé prežívaš ?
Vravím, že umelec keď tvorí je vždy v istej forme karantény. Pracuje zavretý vo svojom ateléri-svojom svete a to je celé. Takže z tejto strany perspektívy sa mi toho veľa nezmenilo. Naďalej som tvorila a žila v ateliéri. No po dvoch či troch týždňoch, človek zistí, že to kávičkovanie na chodbách, letmé prehodenie rečí, či večerné posedenie v Skrytom bare, tvorí neodmysliteľnú súčasť jeho života. A keď to stratí, zistí, že to má pre neho oveľa väčšiu hodnotu, než si možno doposiaľ myslel. Prázdna budova Novej Cvernovky, nie je Cvernovkou. Nik na chodbách, chuchvoľec prachu pred dverami ateliérov, bez ľudí a bez priateľov, to napovedá tomu že Cvernovka stratila svojho ducha.
LujMari Palugová vo svojom ateliéri s kocúrom Picasom/Pikym
Žiješ a tvoríš v charizmatickom priestore Novej Cvernovky, ktorý síce máva svoj deň otvorených ateliérov počas 1.mája, no môžeš nám trochu priblížiť ako sa žije v tomto priestore nabitom kreativitou ?
Tak ako hovoríš, žije a tvorí sa tu naozaj kreatívne. Od záhradkárenia v komunitnej záhradke, nasýtenia sa u Dvanásť duší, či hriešnych koláčikov v Giraffe Bakery, po naozaj bohatý všakovaký program v Skrytom bare a v letných mesiacoch aj v parku Pod Palmou. Samozrejme, v neposlednom rade po našu prácu v širokospektrálnom rozsahu. Nás kreatívcov je tu z rôznych odvetví, od remeselných prác cez eko-záhradkárenie, strihačov, kostymérov, filmárov, fotografov, hudobníkov, grafikov k umelcom, dizajnérom, architektom a určite som mnohých zabudla vymenovať. Preto je tu atmosféra plne nabitá kreatívnym duchom.
Ateliér LujMari Palugovej v Novej Cvernovke
Pre mňa je Cvernovka taká srdcová záležitosť. To vychádza z toho že som bola súčasťou Starej Cvernovky na Páričkovej, kde ma prizval k sebe do Ateliéru 13 Pali SuSa. Za to som mu zo srdiečka naveky vďačná. Po zavretí starej Cvernovky som sa rozhodla pokračovať v Novej Cvernovke, kde vznikol aj môj ateliér. Tvorivý duch mi tu nechýba. Niekedy je ho až príliš a nedá mi spať. Takže mám viac nápadov a návrhov v hlave než na plátne :D
LujMarí v Ateliéri 13 v Starej Cvernovke
Z viacerých tvojich malieb je badateľný tvoj pozitívny vzťah ku kubizmu. Čím ťa tento smer zaujal a kedy vzniklo tvoje prvé kubistické dielo?
Týmito spomienkami už zájdeme v čase o čosi ďalej a to na strednú školu ŠÚVke. Tam môj spolužiak a veľmi dobrý priateľ Martin Baran Corby pracoval pre VSG kde sa plánovala výstava kubizmu a impresionizmu. Prišiel s tým, že ako umelci budeme tvoriť v rámci vernisáže diela v spomínaných smeroch. Mne vybral kubizmus. Vernisáž sa zahájila a návštevníci vstupovali na dlhú chodbu plnú diel približujúc sa k nám. V tom sa zrodila myšlienka - zvečniť ľudí na Vernisáži. Vzniklo tak moje prvé dielo, ktoré dostalo pomenovanie „Vernisáž“, a neskôr, keď som sa dostala do ateliéru Paliho Susu, som ho premaľovala do veľkorozmerného formátu na plátno. Ďalším impulzom ktorý ma povzbudil bola výhra v súťaži Vitis Galéria, kde moje dielo 2 roky zdobilo fľaše všetkých odrôd bielych vín Vitis Galéria. To boli tie zlomové momenty, ktoré určili smer mojej cesty umelca.
LujMari s víťazným dielom v súťaži Vitis Galéria
Vidím tu aj zopár kníh o Pablovi Picassovi, čo ma vôbec neprekvapuje 😊 Ktoré jeho diela sú pre teba osobne top ?
Priznávam, som taký zberateľ kníh. Často kupujem rôzne umelecké knihy, beletriu, svetovú klasiku a iné. Najnovšie kúsky som si zadovážila z môjho posledného cestovania ešte pred Coronou v Barcelone. Tam som prešla takmer všetky umelecké skvosty a v neposlednom rade aj Múzeum Pabla Picassa. Odtiaľ som si priniesla dve knihy, ktoré by som na Slovensku márne hľadala. Dejiny umenia som študovala x rokov, no prekvapilo ma práve toto múzeum. Netušila som koľko obrazov Pablo vytvoril v rámci jeho konfrontácie s dielom Las meninas od Diego Velázquez, ktoré patrí medzi moje obľúbené. Ďalším z nich je emotívne silná scéna na diele Guernica či The chornel house alebo Massacre in Korea. Krásne modré odtiene v diele Seated woman with green shawl či dokonalé Bullfight scene. Skoré ranné dielo Sciense and Charity, ktoré som si prezrela v origináli v Barcelone a nemožno nespomenúť skvostné litografie ako The Bull, kterého originál printu som sa nedokázala ubrániť.
Nie všetky tvoje maľby sú však kubistické. Venuješ sa aj iným štýlom a technikám. Vidím, že rada experimentuješ a skúšaš. Prezraď mi o tom viac. Na čom všetkom pracuješ/si pracovala ?
To je pravda. Nie som zasadená čisto len do jedného smeru alebo techniky. Tým že som študovala reštaurovanie, dostala som sa k mnohým technikám. Mám rada na obrazoch barokovú atmosféru, kubistické rozloženie a hranie sa v líniách, ľahké akvarely, poctivú grafiku ale aj svižné akčné abstrakty v rôznych jeho podobách. Najväčšiu časť mojich diel zastáva neo-kubizmus. Nie len na plátne ale aj na papieri, kde som zvolila menší formát a namiesto akrylu som pracovala len čisto s plátkovým 24k zlatom.
Práca na rozpracovanej kolekcii "Zlaté"
Rada sa vyšantím aj v rôznych prevedeniach krajinomaľby. V najnovších dielach prechádzam do jemnej abstrakcie s odkazom na retrospektívne spomienky na krajiny z mojich cestovateľských topánok. Spomienky sú zamerané najmä na pocity z okamžikov, než z priameho reálneho zobrazenia. Rozpracované mám aj skice pre nové neo-kubizujúce diela, no tento krát v inom podaní. Ženské telo snažím maximálne rozložiť na samostatné časti a následne ho poskladať do centrálneho objektu. Všetko je však ešte v procese tvorivej imaginácie, ktorú sa snažím zachytiť do skíc.
Ateliér LujMari Palugovej
Mojím doposiaľ najväčším výtvorom je minuloročné dielo tvorené technikou sgrafita, ktoré je súčasťou verejnej predzáhrady Školy v Levoči. Pobaveniahodný bol môj harmonogram, kde pracovná doba začínala o 17stej hodine a končila v skorých ranných hodinách. Nie že by sa mi nechcelo pracovať skôr, ale keďže si technika vyžaduje pracovať za mokra, kým omietka nevyschne, bol nočný režim ideálnym. Rada experimentujem a ak môžem skúšam pracovať na rôznych projektoch. Je to výzva a tie mám rada. Život je príliš krátky na to aby sme sa hnevali, nemilovali, nečítali, necestovali a pracovali len v jednom smere.
Lujmari pracuje v Levoči na diele tvorené technikou sgrafita
LujMarí pri svojom diele "záhrada vďaky" v Levoči
Spomínala si, že si vyštudovala reštaurovanie. Prečo práve tento odbor ? Venuješ sa mu teraz aj profesijne ?
Na myšlienky študovať umeleckú školu ma priviedla moja mama. No keďže mamy uvažujú aj pragmaticky, predniesla mi výhody remesla reštaurátorského. Takže jej ďakujem za to, že v tom deckom rozpoložení, keď sa už máme rozhodovať dospelo, stála pri mne a naviedla ma na tú najsprávnejšiu cestu! 😊 Počas strednej školy som upevnila svoje rozhodnutie a študovať na VŠVU bola pre mňa priorita. Vďaka reštaurovaniu som mala možnosť naučiť sa historické techniky rôznych smerov, vedieť ich skombinovať a to hlavné, mať možnosť podieľať sa na ich konzervovaní a reštaurovaní. To je vážna profesia pri ktorej sa na chyby nesmie ani pomyslieť. Z toho sa rodí veľká zodpovednosť za každé dielo, ktoré mu je zverené.
Na VŠVU som študovala Ateliér reštaurovania umeleckých diel vytvorených na papieri a fotografie u profesora Borisa Kvasnicu, akad. mal.. Zaujal ma z pohľadu atmosféry v ateliéri, čistoty práce, a to že papier a hlavne ten ručný, ma vždy fascinoval. Od malička som vždy zberala kadejaké staré papiere, útržky a fascinovali ma staré knihy, papier, písmo a grafiky v nich. Myslím, že to všetko zohralo svoju rolu v tom, že som sa rozhodla pre túto špecializáciu.
Ateliér reštaurovania na VŠVU v Bratislave, dolievanie absentujúcich miest papiera papierovinou
Ako vyzeral tvoj nábeh do „reálneho“ života po skončení školy ?
Po skončení školy som si dala pauzu od všetkého. Zatúžila som po cestovaní. S priateľom Josefom sme naplánovali cestu, zbalili sa a odleteli na dva mesiace do Malajzie a Indonézie. Bolo to fascinujúce, akčné a gastronomické dobrodružstvo ktorému sme velili každý deň tak, ako sme chceli. Veľa vedomostí sme nadobudli a veľa zbytočností sme sa zriekli. Objavili dychberúce zákutia prírody, navštívili divy sveta i tamojšie múzeá, pouličných remeselníkov a malé galérie. A pre malé umelecké diela som si našla nejaké to miesto v batohu. Rada kúpim, či vymením to, čo iný umelec vyrobil a dal do toho svoju dušu. A to je fascinujúce. Keď si uvedomíte, že v okamihu môžete mať kúsok niečieho sveta, ktorý sám vytvoril. Kúsok jeho tvorivej duše, ktorú si domov odnesiete a môžete sa nad ňou zamýšľať, bdieť, inšpirovať.. Je to nádherné.
Od návratu sa venujem najmä vlastnej tvorbe. S určitosťou ale viem povedať, že pomaličky, ale isto mi reštaurovanie papiera začína chýbať a rada by som venovala čas okrem tvorby aj reštaurovaniu.
Východ slnka v chráme Borobudur, Yogyakarta
Niektorí autori sú skôr introverti, iní sa zasa radi predvádzajú. Ako si na tom ty ? Si fanúšik rôznych výtvarných súťaží a open callov ? Vystavuješ svoje práce ?
Myslím že som niečo medzi tým. Z časti som introvert, ktorý sa zavrie do svojho sveta a tvorí a z časti mám radosť, keď si diela získajú u ľudí obdiv. V zmysle slova fanúšik, to ani nie, no sledujem dianie v umeleckých súťažiach. Nehrniem sa do toho strmhlav. Súťaže sú dobré, a ak sa stanete ich finalistami je to naozaj príjemný hodvábny pocit u srdiečka, že práca, ktorú robíte, stojí za to a má zmysel. Doposiaľ som sa zúčastnila len pár súťaží. Už spomínaný Vitis Galéria a posledne som prihlásila moje osudové dielo „vernisáž“ do Art Box Project Basel- vo Švajčiarskom Basilej v rámci Art Basel Week. Zasmiala som sa, keď som zistila aký široký medzinárodný rozsah to má. No v duchu som si povedala: „a čo, veď každý má rovnakú šancu“. A podarilo sa. Moje dielo sa dostalo medzi top 30 finalistov z celého sveta. Z našej a nám susediacich krajín som bola jedným zástupcom. Týchto 30 originálov diel bolo prezentovaných a vystavených v Euroairport Luminator vedľa umeleckého diela, známeho kinetického umelca Jean Tinguely. Takže, ak veríš tomu čo robíš, nikdy nech ťa nič neodradí. Nič nie je tak veľké, aby si nemohol byť toho súčasťou... Nič nie je nemožné, ak nasleduješ svoje srdce...
Áno, ak je možnosť a priestor rada vystavujem. Veď preto tvorím. Aby sa moje diela dostali k ľudom, a aby v nich našli niečo čo ich zaujme, nad čím premýšľajú, čo ich inšpiruje. Diela sú ako dietky a teší ma keď sa im darí. Mám za sebou niekoľko výstav samostatných aj kolektívnych. Od Bardejova cez Vysoké Tatry, po Cvernovku k Uherskému Hradištu až do Basilej.
Art Box Project Basel, dielo "Vernissage"
Dielo "Vernissage"
Často sa na tvojich prácach objavuje hudobný motív. Čo pre teba znamená hudba ? Aké hudobné štýly preferuješ ?
Hudba. Bez toho by môj malý jungle ateliér nemal svoju dušu. Milujem hudbu a obdivujem ľudí, ktorí ju tvoria. Nie je prekvapením že som tak do svojich diel zahrnula práve hudobný motív. Najväčšiu sériu diel s hudobným motívom zastáva práve kolekcia „Symphony ladies“. V období tvorivosti týchto diel som randila krátku chvíľu s hudobníkom a ako vieme, láska je veľká múza a vnúca do tvorivej duše ešte viac inšpirácie. Hudba je pre mňa taká nekonečná studňa inšpirácie. Takou mojou klasikou čo ma vystihuje a môžem ju každý deň, je predovšetkým jazz v rôznych jeho podobách, blues či soft indie a R&B soul. Alebo tiež od Acoustic rock, electronic, alternative rock, electronic future house, folk-pop, nordic folk music až k latinsko-americko-kubánskej songe a ich vzájomné kombinácie a variácie.
Dielo "Harmonikárka" zo súkromnej zbierky majiteľa
Nie všetci umelci sú naklonení pracovať na zákazku. Ako to máš ty?
Aj som, aj nie. Rozdeľujem zákazky na dva typy. Ten, ktorý je takzvane na papieri donesený do ateliéru s požiadavkou- namaľuj mi to. A ten druhý, ktorý mi zdelí svoju víziu, ja ju naškicujem, upravíme čo nesedí a ďalej nechá voľnú ruku umelcovi. Rada vytvorím obraz aj na zákazku, ak je dovolené vložiť do toho mňa. Vzniklo už niekoľko diel ktoré boli na zákazku podriadené vízii, ktorej som následne kraľovala ja. Jeden vydarený kúsok som vytvorila aj pre fotografa Adama Suchánka a jeho manželku. Mám klienta, ktorému už roky maľujem tému somárikov, ktorí serú zlaté dukáty v rôznych variantách. Tiež už spomínané sgrafito pre Spojenú školu internátnu pre žiakov so zrakovým postihnutím. Tam som mala úplne voľnú ruku až na symboliku, ktorú som mala do návrhu zapracovať.
Takže určite záleží na prístupe, námete a poskytnutej voľnosti. Od toho sa odvíja či by som sa do danej zákazky pustila.
Zo skicára na plátno. Dielo v súkromnej zbierke majiteľa.
Lujmari, prezdraď nám svoje plány do budúcna, ak to nie je tajomstvom 😊
Plány plánujem ale ako vieme, život nám ich môže pekne zamotať. Mala som pre tento okrúhly rok naplánované viaceré umelecké aktivity, no všetko sa stoplo a zostal mi len čas, ktorý sa snažím využiť pre tvorbu nových diel. Odobratie možnosti cestovať ma inšpirovalo k tvoreniu spomienok na moje cestovateľské zážitky.
Mimo toho sa moje chodníčky rozrastajú aj inými smermi a to konkrétne, že sa istú dobu budem vyskytovať najme u našich susedov v Prahe. Dostalo sa mi možnosti podieľať sa na úžasnom projekte tvorby stop-motion movie v Barrandovských filmových ateliéroch. Nakoľko som úplný hltač a hlboko sa klaniam všetkým ľudom čo takéto filmové skvosty tvoria, nemohla som odolať pokúsiť šťastie a zaslať portfólio.
Z portfólia LujMarí - model ulicky z 19.storočia inšpirovaný textami knihy Oliver Twist
Z portfólia LujMarí - model ulicky z 19.storočia inšpirovaný textami knihy Oliver Twist
Šťastie stálo na mojej strane. Mimoriadne sa z toho teším pretože som ako násťročná kde tu snívala o tom, ako sa na niečom takom podieľam. Vždy keď zahliadnem novú či starú snímku stop-motion movie a nahliadnem do jeho tvorby, zasnívam sa. A teraz...snívať už nemusím... zrejme viac opisovať ako sa cítim nie je potrebné. 😊 Budem ďalej pokračovať v tom, ako žiť svoj sen.
Lujamari pracuje na modeli vo svojom ateliéri v Novej Cvernovke
Ďakujeme za zaujímavý a veľmi príjemný rozhovor 😊
Diela na predaj od LujMari Palugovej nájdeš, ak klikneš tu .
