Mladý talentovaný umelec Martin “Cuco” Luciak prezentuje na Melone širokú ponuku rôznych techník a výtvarných disciplín. Všetky jeho diela dosahujú vysoký stupeň kvality a Melon sa teda teší, že ho prijal do svojich kruhov.
Cuco sa narodil, ako sám tvrdí "za búrlivého počasia, kedy hromy a blesky do strmých skál Tatranskych udierali a voda z Dunaja sa vylievala." :) Výtvarne sa vzdelával na umeleckej priemyslovke na Sklenárovej 7 v Bratislave a ďalej na Pedagogickej fakulte UKF v Nitre, kde študoval Výtvarnú tvorbu a výchovu. Venuje sa ilustráciám, komiksovej tvorbe, grafike, maľbe.
Cuco, prezraď na úvod, ako si prišiel k svojej prezývke?
Prezývku Cuco mi dali ešte na základnej škole a vznikla z priezviska. Luciak - Cuciak - Cucák - Cucman - Cuco. Vtedy sa mi aj celkom hodila, lebo som bol malý, tučný, ušatý a strapatý. Dnes mi už veľa ľudí povedalo, že sa tá prezývka ku mne vôbec nehodí, ale prezývku si človek nevyberá.
Na tvojich maľbách a grafikách nás zaujali netradičné kompozície figúr. Prečo im chýba hlava ?
Pri mojej tvorbe ma zaujíma predovšetkým telo, ľudská anatómia. Hlavu väčšinou vysúvam mimo okraj, alebo ak sa aj nachádza v obraze je buď nedomaľovaná, alebo v tieni, prípadne zozadu. Sú to anonymné postavy bez tváre. Často je to namnožená jedna figúra / kresba, hlavne pri grafikách, z ktorej sa vytvára dav mlčiacich klonov. Presne tak ako to je v reálnom svete, kde sa potláča individualita.
Aj renesančného umelca Leonarda Da Vinci fascinovala anatómia. Inšpiruje ťa práve tento umelec? Prečo práve anatómia?
Samozrejme, že ma inšpiruje a mnoho daľších renesančných umelcov. Možno ešte radšej mám rád Michelangelove diela - Strop Sixtínskej kaplnky, Dávid atď. Dokázal by som na ne pozerať hodiny a obdivovať jeho majstrovstvo. Mám rád aj ich kresebné študie anatómie. Podvedome vo svojich maľbách využívam aj kompozíciu Leonardovho Vitruviánskeho muža.
Veľmi sa nám páčia tvoje nadrozmerné plátna s názvom Rozhovor. Ako vznikli a kde by si si ich vedel predstaviť umiestniť?
Maľby Rozhovor vznikli ešte počas štúdia na vysokej škole ako moja diplomová práca. Keďže v tých rokoch bola postavená pod Zoborom aj nová budova Pedagogickej fakulty, zadanie "Komunikácia" mi padlo úplne vhod. Výsledok bol teda, že som namaľoval dve nadrozmerné plátna, na jednom sú muži a na druhom ženy. V jednoduchej kompozícii naklonované postavy vedľa seba visiace v priestore. Maľby boli umiestnené oproti sebe vo vstupnej hale pred aulou. V priestore, kde sa stretávajú ľudia - študenti a komunikujú medzi sebou. Obrazy tam boli nainštalované celý nasledujúci rok a v takomto podobnom priestore by som si ich vedel predstaviť aj visieť. Samotný proces tvorby bol trošku odlišný od voľného maľovania. Ako prvé vznikli detailné kresby ceruzkou, ktoré som nafotil a začal vo photoshope upravovať. Dalo by sa povedať, že toto bola fáza skicovania. Množením, zrkadlovým otáčaním, posúvaním, pridávaním farebných odťieňov a rôznych štruktúr som sa dopracoval k výslednej kompozícii. A potom som to už len preniesol na plátno, pri čom maľovanie pozostávalo z niekoľkých vrstiev linkovania a lazúr, aby som docielil požadovaný efekt počítačovej grafiky. Niektorí študenti mi vtedy vraveli, že im to pripomína Matrix. Každý v tej maľbe v maľbe vidí niečo iné.
V antike a renesancii bol mužský akt celkom bežnou súčasťou umenia. V súčasnosti je to však najmä ženské telo, ktoré na nás číha z každej strany – od umenia cez reklamu až po média. Ty však rád zobrazuješ aj krásu mužského tela. Čím ťa táto téma zaujala?
Mužské telo je prirodzene svalnatejšie a to je to čo ma baví kresliť. Samozrejme rád kreslím aj ženské telá, rôzne typy postáv - chudé, tučné, staré, mladé... V komikse sú postavy väčšinou zidealizované. Muži sú svalnatí, ženy zmyselné, v súčasnom komikse sú dokonca často aj ženy - hrdinky kreslené ako kulturistky. Tam sa nad tým nikto nepozastavuje. Mám v komikse tiež jednu takú hrdinku Henrietu, ktorá je vzpieračka. Je svalnatá, ale na báze tuku. Prevísajú jej špeky cez opasok a pod. V komikse také nezvyčajné. :)
Vieme o tebe, že máš rád komiksy a venuješ ich tvorbe aj pomerne veľa času. Povedz nám o tom viac.
Mám rád komiksy najmä od ilustrátorov Johna Buscemu, Joe Kuberta a daľších z tej éry. Ich úroveň by som chcel dosiahnuť. Mám pár komiksov za sebou, pár rozpracovaných a v hlave mi víria minimálne tri námety na ďalšie. Spomeniem napríklad Stvoriteľov. Ide o vtipné komiksové stripy o Pánovi jeleňovi, ktorý sa jedného dňa v póze Mysliteľa zamyslel a vymyslel vesmír. Boli uverejňované na blog.sme ako komiksový seriál.
Ako to vyzerá s komiksom na Slovensku v súčasnosti?
Slovenský komiks je mŕtvy, taká je realita. Ak sa vydá za rok aspoň jeden slovenský komiks, tak je to úspech. Aj keď sa z roka na rok vydáva viacej slovenskej literatúry a vydavateľstvám sa darí, ešte sa nenašlo žiadne, ktoré by bolo išlo do toho rizika a skúsilo vydať slovenský komiks. A zaplatiť výtvarníka :) Pár rokov dozadu som sa spolu s ďalšími kresličmi komiksov pokúšal oživiť pôvodný slovenský komiks. Urobili sme pár výstav, vydali pár čísiel komiksového zborníka. V súčasnosti sa mu aktívnejšie venujú chlapci a dievčatá zo skupinky Pomimo, robia workshopy, vydávajú raz ročne zborník. Komiks je veľmi náročná disciplína a málokto sa mu vydrží venovať roky.
Skúšal si niekedy vytvoriť aj vlastný komiks, od prvotného nápadu až po samotnú realizáciu?
Áno skúšal, zopár som aj nakreslil. Ale pre istotu sa s nimi nepochválim. Zistil som, že aj na písanie textu je potrebný talent. Preto radšej spolupracujem zo scenáristom, ktorý vie napísať výborné dialógy. Celkovo príbeh, ktorý má zmysel a spád a dobre sa číta.
Ako si sa dostal k ilustrovaniu kníh ?
K ilustrovaniu žánrových kníh som sa dostal cez komiks, kedy som spoznal autorov, ktorí píšu akčné sci-fi, alebo horory, pripadne fantasy. Tak som sa ocitol v slovenskom fandome a začal spolupracovať aj s dvoma vydavateľstvami, ktoré sa venujú žánrovej literatúre.
Keďže sa venuješ komiksom a ilustrovaniu fantasy kníh, rozmýšľal si niekedy nad tým, ktorý fantasy hrdina je ti najbližší?
Mám veľmi rád hrdinov, ktorý si nie vždy veria, napriek tomu dokážu vykonať veľké činy. Sú tak trochu naivne dobrácky, pravdovravní a nenápadní. Napríklad Jon Snow, Steve Rogers, alebo Peter Parker. Mám ale teraz na mysli tých seriálových a filmových. Lebo tí v knižných predlohách sú trocha väčší frajeri.
Ak by sme dokázali cestovať v čase, do akého obdobia by si sa vrátil a prečo?
Vedel by som si predstaviť byť dvorným maliarom nejakého kráľa v 16. - 17. storočí. Alebo aspoň byť pomocník u Velasquéza. Možno aj v antike sekať monumentálne sochy do mramoru.
Keby si nemal obmedzený budget, čo z umenia by si si kúpil a vystavil do svojej obývačky?
Stvorenie Adama. Obrovským rezným kotúčom na betón by som ho vyrezal zo Sixtínskej kaplnky a vystavil doma v obyvačke.
Cuco, aké sú tvoje plány a vízie do budúcna ?
Mám pocit akoby sa práve končila jedna etapa môjho života a začínala sa ďaľšia, ktorá je ale zahalená tmavou oponou. Určite sa ale budem naďalej venovať maľbe, ilustráciám a komiksu. :)
Cucove diela sa dajú vidieť a kúpiť tu.
Ďakujeme za rozhovor, Cuco :-)
