S Milenom sme sa stretli na pôde našej špičkovej galérie Danubiany. Čakal nás s prívetivým úsmevom a netrvalo dlho, kým sme sa pustili do svižnej debaty o umení.
Milen, máš trochu netradičné meno. Odkiaľ pochádzaš ?
Áno, je to trochu neobvyklé meno na Slovensku. Moje celé meno je Milen Čavdarov Ivanov a pochádzam z Bulharska.
Zrejme počuješ často túto otázku, no nedá mi – čo ťa priviedlo na Slovensko?
Na Slovensko som prišiel pred osemnástimi rokmi ako zahraničný študent. Potreboval som zmenu a chcel som spoznať niečo nové, inú kultúru, prostredie, tak som využil prvú príležitosť. Postupne som sa adaptoval k prostrediu a zostal som až dodnes.
Aké boli tvoje prvé umelecké počiny ?
Prvé pokusy kresliť a maľovať boli ešte v detstve, keď som sa hral s farbami môjho otca. Otec sa venuje umeniu a vždy pripravoval aj pre mňa kútik s plátnom a farbami. Niektoré milé pokusy zostali ešte dodnes. Pamätám si tu čarovnú vôňu farieb a riedidiel, návštevy galérii v Sofii a dlhé rozhovory, keď sme listovali spolu knihy s reprodukciami slávnych umelcov.
Milen Ivanov: Closer
Vo svojej tvorbe zvykneš experimentovať . Na tvojich obrazoch sa dajú nájsť prvky koláže, asambláže, rôzne techniky od oleja až po pastel. Nebavia ťa osvedčené maliarske postupy?
Zväčša samotný námet určuje aj akú techniku a štýlové prvky vyberiem, tak, aby najplnšie vyjadrili prvotnú ideu a pocit. Určite mám preferované techniky, ale snažím sa neobmedzovať sa pravidlami a postupmi – častokrát si vymýšľam vlastný spôsob ako dosiahnuť želaný efekt a tiež kombinovaním rôznych materiálov ako drevo, textil, kov zvýrazňujem niektoré detaily. Reliéfne štruktúry vyvolávajú vo mne pocit plastickosti a dojem živého objektu. Istý čas som sa zamýšľal, aký štýl umenia je mi vlastne najbližší, ale zistil som, že väčšiu radosť mi prináša experimentovanie, kombinovanie a striedanie techník. Primárny zostava prvotný záblesk nápadu a pocit, ktorý ho sprevádza a veľmi rýchlo potom samé prichádzajú detaily ako štýl, formát, technika, rám.
Na tvojich obrazoch nás zaujalo najmä to, že sa v nich odohrávajú príbehy. Môžeš nám ich viac priblížiť ?
Vlastne je to naopak. Ten zdanlivý príbeh alebo kompozícia objektov „prichádza“ do obrazu až neskôr. Najprv zväčša mam nejaký dojem a pocit, napr. z medziľudských vzťahov, hudby, literatúry, niekedy aj z eticko-hodnotových úvah, keď pocit je ťažko definovateľný a opísateľný, ale zároveň je veľmi konkrétny a silný. A potom vidím zdanlivé paralely a asociácie s objektami, ktoré vo mne vyvolávajú podobnú náladu, a ktoré by mohli vyjadriť ten prvotný dojem.
Milen Ivanov: Calendario Azteka
Napríklad obraz „Calendario Azteca“ je o kontrastoch a extrémoch, ktoré do istej miery sprevádzajú každého z nás. Monumentálna stabilita je konfrontovaná s rozpadom a pominuteľnosťou, poetická nežnosť a ideál kontrastuje so surovosťou stereotypov, tradícii a rituálov.
Svieži nádych a uvoľnenosť nedeľného popoludnia ma inspirovali pre „Sunday afternoon in Debenhams“. Voľný priestor, farby a pohoda v kombinácii s odleskami a lámanou perspektívou presne vystihovali ten môj pocit. Podobne „Spomienky z leta“ vznikli ako záblesk voľnosti a bezstarostnosti uprostred dovolenkového ruchu. Naopak, dynamika a dramatickosť starogréckeho eposu a báji -„Fables“ - vyvolávajú vo mne asociáciu spaľujúceho ohňa, ktorý praská v ušiach a pulzuje v svaloch.
Milen Ivanov: Spomienky z leta
Prvý obraz, kôry som namaľoval po mojom príchode na Slovensku bol „Closer“ a dlho visel doma v obývačke. Také papagáje v skutočnosti neexistujú, pretože farebná okrasa je presne opačná. Napriek tomu, som ju nechal tak, pretože spolu s krivkami mi pôsobí harmonicky a útulne.
Obraz „A night in Delphy long ago / Noc v Delphach veľmi veľmi dávno“ vznikol ako pokus vyjadriť svoje pozorovania a dojmy z niektorých medziľudských vzťahov a pováh. Je to obraz o vnútorných konfliktoch a dilemách, o nepochopení a odcudzení, o mystike a osamelosti. Je mi veľmi ťažko konkretizovať a zhmotniť tieto vnemy, ale najčastejšia predstava bola o starodávnej Delphskej veštkyni Pythia – možno, že jej veľmi krivdím, neviem – preto som sa rozhodol prenechať jej slovo, aby ona dokončila príbeh. ?
Milen Ivanov: A night in Delphy long ago
Zaujímavý popis diel, ktoré máš na Melone ? Na čom aktuálne pracuješ ? Ktoré témy tebou momentálne lomcujú ?
Momentálne mám rozrobené tri diela naraz, čo je pre mňa dosť neobvyklé. Zväčša sa venujem iba jednému obrazu od začiatku až po koniec. Ale takto to prišlo. Možno pretože majú niečo spoločne – je to téma o premenách, zmenách, minulosti a budúcnosti. Symbolické asociácie a inspiráciu som našiel v starých časoch a u jedného ruského básnika, hudobníka a aktéra Vladimíra Vysotskeho. Síce nie je súčasný umelec (pôsobil v sedemdesiatych rokoch minulého storočia), ale obdivujem originalitu a hĺbku jeho umenia. Čoskoro dokončím „Miiiiiiiiieeer vášmu domovu“, „Black Hole“ a „Záhrady Semiramidy“
Sleduješ súčasnú umeleckú scénu na Slovensku a v Bulharsku ? Ako by si ich porovnal ?
Je veľa mladých talentovaných autorov aj na Slovensku, aj v Bulharsku, ktorí hľadajú svoju cestu a dôstojne sa prezentujú na výtvarnej scéne. Vidím veľa spoločných čŕt hlavne v snahe odbúrať bariéry a priniesť niečo nové a inovatívne. Častokrát konceptuálne umenie je lákavé a atraktívne pre mladých umelcov, ale zároveň veľakrát zostávajú nepochopení a inokedy je aj ťažko obhájiť umeleckú podstatu diela. Aj v Bulharsku, aj na Slovensku začiatky pre mladých umelcov sú dosť ťažké a v spoločnosti nie sú veľmi rozšírené zberateľské alebo mecenášske tradície. Je niekedy otázkou šťastia nájsť vhodne publikum, kurátora a priestor prezentovať sa na profesionálnej scéne lokálne a medzinárodne. Umelecká vášeň a tvorivosť však neúnavne prinášajú nové prekvapenia.
Máš v histórii umenia obľúbených inšpiratívnych autorov a smery ?
Áno – rad zbieram literatúru a materiály o umení a mám rád veľa autorov a štýlov od antiky, cez stredovekú byzantskú ikonografiu až po súčasné umenie. Ako najobľúbenejších a inšpiratívnych autorov by som spomenul postimpresionistu Paula Gaugina, Henriho Matissa a celé fauvistické hnutie so žiarivou paletou farieb, surrealistu Salvadora Dalího s jeho fantáziou, ruská avantgarda a inovatívneho Vassilija Kandinského, bulharského postimpresionistu Vladimira Dimitrova (Majstra) a secesného-modernistu Ivana Mileva, slovenského monumentalistu Ivana Pavle, Petra Pollága a veľa ďalších.
Milen Ivanov
Každý človek má nejaké svoje estetické preferencie. Čo ťa v tomto smere v umení oslovuje najviac? Ak by si si mal sám niečo kúpiť, čo by to bolo?
Bolo by to dielo optimistické s bohatou, žiarivou, farebnou paletou, ktoré balansuje na hrane medzi abstrakciou a figuratívnym umením. Musí nechávať priestor pre fantáziu a hlavne z diela musím cítiť hlas autora.
Myslíš si, že má umenie v dnešnej digitálnej dobe stále význam ?
Spomínam si na myšlienku Charlesa Chaplina, že umenie je pocit. Myslím si, že kým bude človek živý, umenie vo všetkých svojich formách ho stále bude sprevádzať a stále bude mat význam. Dnešná digitálna doba prináša nové technológie a obohacuje vyjadrovacie prostriedky pre umelcov. Vznikajú vynikajúce diela pomocou počítačovej grafiky, laserových a svetelných efektov, konceptuálne experimenty, ktoré zapájajú všetky zmysly naraz. Som veľmi optimistický a verím, že technológie otvoria nové dimenzie umenia.
Dajú sa tvoje diela v blízkej dobe niekde vidieť ?
Niekoľko diel mam vystavených na online galérii Happy Melon a priebežne participujem na umeleckých projektoch a výstavách. Najbližšia príležitosť bude na podujatí združenia FooTour v spolupráci s galériou Happy Melon v Smolenickom zámku.
Milenove obrazy sa dajú vidieť a kúpiť tu