Happy Melon Gallery

by Suzanah

Umenie môže mať rôzne podoby. Oslovuje nás dennodenne. Stáva sa prístupným omnoho viac, ako v minulosti. Našťastie už nepatrí iba galériám a salónom.

Vchádza nám do životov na bežne prístupných miestach. Na uliciach, v kaviarňach, podchodoch. Zušľachťuje náš život, hladí dušu, pomáha nám spomaliť a vnímať ho. Už nie je ľahké byť originálny a jedinečný.

Meno Gabriela Holcer si Košice spájajú s tvorbou jej tata „Gabiho“, ktorý toto mesto stvárňuje už desaťročia, avšak Gabrielu zaujali iné témy, ktoré odprezentovala na rôznych udalostiach, či populárnych miestach Košíc. Tu zasvietilo jej meno odvážnymi farbami a exotickými motívmi, pretože takto vyzerá tvorba autorky, ktorá sa nebála svoju originalitu ukázať i nevšednými spôsobmi.

Viem o tebe, že si multifunkčne talentovaná. Ako si sa dostala k umeniu? Kde to začalo?

V podstate už v škôlke ma vybrali ako talent na ZUŠ-ku, kde som počas ZŠ poctivo chodila, no potom sa dostávame k fáze, ako sa hovorí, ako ma rodičia museli „biť po hlave, aby som kreslila“. (Smiech). Keďže vo mne videli talent, tlačili ma viac, ale na mňa to malo presne opačnú reakciu.

Ja som nič s výtvarným umením nechcela mať, chcela som si tancovať a zo základnej školy ísť na gymnázium. Dnes rodičom ďakujem za to, že nezmenili názor a stáli si za svojím. Tak som skončila na Škole úžitkového výtvarníctva s keramikou, potom nasledoval dizajn na Fakulte umení Technickej Univerzity v Košiciach a tam sa mi otvorili dvierka viac ku kresbe, čo bol asi len krôčik skúsiť ďalšiu techniku – maľbu.

To je tá oficiálna časť, ale pravdepodobne som k maľbe a umeniu mala blízko aj kvôli môjmu tatovi, keďže je dosť známy košický výtvarník a maľbe sa venuje desaťročia. Brával ma na vernisáže rôznych výtvarníkov a umelcov, a samozrejme aj na tie svoje. Sledovala som ho ako maľuje a tvorí vo svojom ateliéri, podvedome ma ovplyvňoval a inšpiroval.

Paradoxne ma neučil ako a čo maľovať, skôr to bola moja iniciatíva samouka skúšať či to dám a či mi to so štetcom pôjde. A nejak išlo a ide...

Ako by si charakterizovala svoju tvorbu? Kde nachádzaš zdroje a impulzy?

Uff, tak táto otázka dobre sadla, sama musím porozmýšľať, keďže si ma zachytila v procese zmeny, kedy mením námety, farebnosť a je možné, že aj štýl. Hm, dozrievam? Neviem, možno… :))

Každý umelec tým pravdepodobne aspoň raz prejde - prešiel, myslím že to poznáš Zuzka, sama tvoríš, takže úplne charakterizovať moju tvorbu by som si dopodrobna teraz nedovolila, to sa možno skús opýtať o rok, to už budem určite múdrejšia.

Avšak jedno viem, čo ma teraz začalo nesmierne baviť je ženské telo, anatómia, rôznorodosť. A mojimi maľbami by som chcela hlavne vyslať signál nám ženám, aké sme všetky nádherné, silné bytosti , koľko toho dokážeme a každá z nás, s akýmikoľvek krivkami je jedinečná. (kuk na #zenysmekrasne) Je možné, že pre niekoho je nahota tabu a patrí iba do súkromia, alebo pôsobí vulgárne čo akceptujem, ale veď nahí sme sa narodili a nahí aj zomrieme.

Zdroje sú všade, sú v mojich „bublinkách“, a milujem zvieratá, kravy hlavne, tie sa mi nikdy nezunujú maľovať :)

Nedá mi sa neopýtať, máš rada palacinky :)? Čo ti priniesla výstava v palacinkárni :)?

Nooo, myslíš či som si vyslúžila palacinku? :))))) Kávičku áno, palacinku nie, tie si radšej ukuchtím doma bez vajíčka a mlieka.

Určite to však bola skvelá príležitosť prezentovať sa a vstúpiť viac do povedomia aj kávičkárom, či palacinko-jedáčom, ktorí milujú palacinky a galérie obchádzajú. Mimochodom bolo to už druhý krát. Umenie je predsa pre ľudí, takže je to skvelý spôsob ako ho k nim aj priniesť a spríjemniť posedenie či už s priateľmi, partnerom alebo rodinou.

V čom spočíva tvoja non-konformita? V ktorej časti „tvojho ja“ si mimo noriem :) ?

Napríklad neoslavujem Vianoce ako také, alebo nemám ich tradičné v našom v slovenskom ponímaní, t.j. stromček, veľa jedla, darčeky. Ja si dávam s priateľom iný darček. V tom čase „ujdeme“ preč zo Slovenska starať sa niekam inam o mačky a psy ľuďom, ktorí cestujú domov a tieto sviatky oslavujú.

Alebo sa zasekneme namiesto hotela na 5 nocí v malom fiate 500 a brázdime kam a kedy chceme :)). Alebo nepotrebujem mať status vydatá, len kvôli spoločnosti, lebo sa to patrí a mám na to vek. Myslím, že každá časť môjho ja je tak trochu mimo noriem, či už viac alebo menej a tak je to dobre, inak by som asi nevedela tvoriť....

Tvoríš aj pod značkou ARTbubble Silk, skús nám predstaviť čím je pre teba tento projekt a aké úspechy už máš za sebou.

Tento môj projekt som prvý krát predstavila pred dvoma rokmi na vernisáži obrazov mňa a môjho tata Gabiho Holcera. Bolo to také malé prekvapenie – bonus módna prehliadka, ktorú nikto v sále nečakal.

A dôvod? Nechcela som, aby si ľudia strážili umenie len vo svojich obývačkách, ale začali ho prezentovať aj na verejnosti. Išlo mi o priblíženie mojej tvorby viac k ľuďom, spojiť užitočné s príjemným – vytvoriť nositeľné umenie, ktorým sa moji zákazníci môžu pýšiť kedykoľvek a kdekoľvek na svojich potulkách svetom. Jednoducho zbaliť si ten svoj „kúsok“ so sebou, lebo je asi divné zvesiť obraz zo steny a dať si ho na krk, či…? Haha :) Šatky sú jedinečné ako dizajnovo, tak aj čo sa týka materiálu. Používam ahimsa (peace) hodváb z Indie, ktorý je vyrobený nenásilnou formou. To znamená, že neubližuje - nezabíja zámotky priadky morušovej, ktorá tento hodváb produkuje. Jeho výroba je založená podľa samotného názvu hodvábu – na ahimsa princípe neubližovania, príznačného pre hinduizmus či budhizmus. Je to mravenčia – ručná práca, čo znamená, že celý proces je aj ekologickejší a zároveň zamestnáva miestnych farmárov a ľudí Indického vidieku. Aj v tom je oproti bežnému hodvábu jeho ozajstná výnimočnosť.

Taktiež som prezentovala svoju tvorbu na hodváb na znovuzrodení Trenčína Mesta Módy v roku 2017 a v roku 2018, kde som túto tvorbu obohatila aj o fashion design. A v Košiciach v rámci Art Film Festu na podujati Spirit Fashion Meets Art som spolu so skvelými košickými návrhárkami ukázala tieto moje fashion úlety košickému publiku. Vytvorila som 10 šiat / solitérov, ktoré sa už nikdy nezopakujú a majiteľka tak bude naozaj vytŕčať v dave.

Jeden z úspechov považujem aj mail od klienta zo severskej krajiny, ktorý mi po obdarovaní svojej partnerky mojou šatkou napísal, že ju dojala k slzám a mali skvelý večer, aj noc :)) Som rada, že viem darovať nielen vec, ale aj moment.

Zaujal ma text v ktorom hovoríš: „Snažím sa vo svete a v ľuďoch vidieť pestré farby a bublinky :)“. Ktoré farby a bublinky vidíš najradšej :) ?

Bublinky sú momenty, ľudia, vône, chute, ktoré si zapamätám navždy, či už z ciest kade – tade po svete alebo v bežnom rutinnom živote. Ktoré ma bavia, rozladia, či už v dobrom alebo zlom, ovplyvňujú, no hlavne inšpirujú v tvorbe. Sú plné krehkých ideí v zárodku, menia sa alebo rozplynú, no hlavne ich chápem asi len ja. Hahaha…

A farby? Tie mám rada pestré, nič temné. Človek však nikdy nevie, časom sa to možno zmení a budem preferovať úplné odlišné kombinácie a odtiene farieb ako teraz.

Budeme ťa môcť vidieť v blízkej budúcnosti na nejakej výstave alebo prehliadke? Na čom práve pracuješ?

Áno, chystajú sa nejaké projekty, no zatiaľ je to všetko v štádiu jednania a príprav, takže veľa toho sama presne neviem povedať, no je možné, že niečo s módou bude v Košiciach na jar, v lete a na jeseň sa chystajú nejaké plány s maľbami, tak uvidíme… inšpirácie a námetov mám v hlave momentálne dosť, takže už len sa zavrieť do ateliéru a predstavy aj zhmotniť.

Ďakujem za rozhovor :)

Gabrielinu tvorbu si vieš pozrieť a kúpiť, ak klikneš tu

Rozhovor robila Mgr. Zuzana Fecurová Rabinská/Suzanah