Trpiaci umelec sa často vyskytuje tak vo fikcii, ako aj v reálnom svete. Veľa maliarov, hudobníkov, spisovateľov a iných umelcov bohužiaľ trpelo a trpí depresiou, bipolárnou poruchou alebo schizofréniou. Mnohí sa preto pýtajú, či sú umelci viac náchylní trpieť psychickými chorobami.
Podľa výskumu Karolinska Institutet z roku 2012 vykonaného na 1,2 milióna pacientoch a ich príbuzných, sa ukazuje, že áno. Potvrdilo sa, že existuje spojitosť medzi kreativitou a náchylnosťou k psychickým poruchám. Ľudia v kreatívnych profesiách sú častejšie liečení na psychické choroby, ako bežná populácia, a ukazuje sa veľká spojitosť medzi schizofréniou a kreatívnym písaním. Spisovatelia sú taktiež o 50% viac náchylní spáchať samovraždu. ( link na štúdiu )
Pri pohľade do histórie, vidíme viacerých umelcoch, ktorí trpeli psychickými chorobami. Poďme si zopár z nich pripomenúť.
1. Edvard Munch (1863-1944)
„Nemôžem sa zbaviť mojej choroby, pretože v mojom umení je toho veľa, čo existuje len vďaka nej.“ napísal nórsky maliar Edvard Munch, známy najmä vďaka svojmu dielu „The Scream“. Bol jedným z hlavných predstaviteľov expresionizmu.
Munch pochádzal z rodiny, ktorá ho zrejme predurčovala k tomu, aby trpel psychickými problémami - bola poznačená smrťou. Jeho matka a jedna z jeho sestier zomreli na tuberkulózu, keď bol ešte veľmi mladý. Jeho otec trpel depresiou a jeho ďalšia sestra mala schizofréniu. Z jeho piatich súrodencov sa len jeden oženil, no svadbu prežil len o pár mesiacov, krátko po nej zomrel. Samotný Munch bol veľmi chorľavý a holdoval alkoholu. V roku 1908 jeho úzkosť nabrala akútne rozmery a musel sa liečiť na klinike Dr. Daniela Jacobsen. Terapia zmenila jeho osobnosť a po návrate do Nórska prejavoval väčší záujem o prírodné objekty a jeho tvorba začala byť farebne pestrejšia a menej pesimistická. Faktom však je, že jeho najslávnejšie diela vznikli práve v období pred liečením.
Munch musel taktiež riešiť aj ďalšie problémy. V tridsiatych a štyridsiatych rokoch označil jeho diela nemecký nacistický režim ako „degenerované umenie“ a jeho práce boli odstránené z nemeckých galérií. Tento krok hlboko poznačil antifašisticky založeného Muncha, ktorý Nemecko považoval za svoj druhý domov.
Munch napísal, že „choroba, šialenstvo a smrť boli čiernymi anjelmi, ktoré obklopovali jeho postieľku a nasledovali ho celý život“. Pre jeho tvorbu sú charakteristické figúry, z ktorých vyžaruje úzkosť a beznádej. Ťahy štetca a farby, ktoré používal vo svojich kompozíciach často demonštrovali stav jeho mysle.
Edvard Munch: Dance of Life
Edvard Munch: The Scream
2. Louis Wain (1860-1939)
Louis Wain bol britským ilustrátorom, ktorý sa stal slávnym vďaka svojim ilustráciam antropomorfných mačiek.
Mačky s veľkými očami, ktoré sa vyskytujú v spoločenských situáciach ako napr. randenie alebo hranie hier. Wain začal tieto mačky kresliť, aby zabavil svoju manželku. Tá bohužiaľ krátko po ich svadbe zomrela na rakovinu, čo spustilo jeho hlbokú depresiu.
Vo veku 57 rokov mu diagnostikovali schizofréniu. Wain začal byť agresívnym, čo spôsobilo, že posledných 15 rokov strávil na psychiatrii.
Choroba zmenila nie len jeho osobnosť, ale zmenila aj jeho tvorbu. Jeho mačky, ktoré sa predtým smiali a boli hravé, začali vykazovať iné črty. Boli viac geometrické a farebné. Väčšina psychadelických mačiek vzniklo počas jeho hospitalizácie v Napsbury Hospital, kde aj zomrel.
Mačky Louisa Waina
3. Francisco de Goya (1746-1828)
Tretím umelcom v tomto zozname je španielsky maliar Francisco de Goya, ktorý v roku 1972 nastúpil na kráľovský dvor, kde žil ako dvorný maliar. Maľoval kráľovnú, politikov, inkvizítorov. Vynikal psychologickým pozorovacím talentom. Jeho obrazy vynikajú sviežosťou podania. Vysmieval sa v nich kráľovi a Márii Lujze a bojoval nimi proti ľudskej zvrhlosti.
Vo veku 46 rokov však stratil sluch a začal byť veľmi chorý. Na pôvod jeho choroby však v tej dobe nevedeli prísť. Strata jeho sluchu má viacero vysvetlení, ako napr. syfilis alebo otrava. Trpel však aj psychickou chorobou, ktorá poznačila aj jeho tvorbu. Najnovšie špekulácie naznačujú, že Goya mohol mať tzv. Susac Syndrome, ktorý spôsobil nielen stratu sluchu, ale zapríčinil aj poškodenie mozgu.
Mával záchvaty halucinácii a delirické stavy. Externé faktory ako napr. Napoleonské vojny ho taktiež ovplyvňovali. Vo svojej neskoršej tvorbe často znázorňoval ľudskú melanchóliu a utrpenie.
Francisco de Goya: Saturn Devouring His Son
4. Vincent van Gogh (1853-1890)
Vincent Van Gogh: Selfportrait
Tento holandský maliar je jednou z najvýraznejších osobností výtvarného umenia. V relatívne malom časovom rozpätí desiatich rokov, vytvoril približne 900 malieb a 1 100 kresieb, z ktorých ale počas života predal iba jeden jediný obraz a to necelý rok pred svojou tragickou smrťou. Po smrti sa ale preslávil závratnou rýchlosťou, k čomu mu dopomohla najmä výstava v Paríži 17. marca 1901 (11 rokov po smrti).
Van Gogh trpel depresiou, bipolárnou poruchou, halucináciami, epizódami pomätenosti a taktiež epilepsiou. Pre mnohých je známy najmä tým, že si sám odrezal kus ľavého ucha, pretože počul nepríjemné zvuky. Podľa inej teórie mu kus ucha usekol šabľou pri hádke maliar Paul Gauguin (jeho veľký vzor) a len pred políciou tvrdili, že si ho odrezal sám. Vo veku 37 rokov spáchal samovraždu.
Niektorí výskumníci tvrdia, že pôvodom jeho zdravotných problémov bola jeho láska k absintu, iní tvrdia, že trpel poruchou metabolického systému. Známa je tiež história psychických porúch v jeho rodine.
Vincent Van Gogh: The starry night
5. Yannoulis Chalepas (1852-1938)
Napriek tomu, že grécky sochár Yannoulis Chalepas trpel psychickými problémami, jeho tvorbu to nijak výrazne neovplyvnilo. Chalepas začal svoju umeleckú kariéru relatívne v tichosti. Po štúdiu v Mníchove si otvoril svoj ateliér v Aténach. Už v roku 1878 sa začali prejavovať znaky jeho choroby. O 3 roky neskôr mu diagnostikovali demenciu. Mal vtedy len 36 rokov. Jeho matka verila tomu, že za jeho mentálne problémy môže umenie, ktoré tvoril a tak sa ho snažila od tvorby odstrihnúť. A tak strávil dlhé roky tým, že nič nevytvoril, alebo zničil všetko, čo vytvoril. Až po jej smrti v roku 1916 sa k tvorbe naspäť vrátil. Výskumníci tvrdia, že až v tom období začal tvoriť voľne a nebol taký pripútaný k neoklasicizmu.
Yannoulis Chalepas: Sleeping Female Figure
6. Georgia O'Keeffe (1887-1986)
Georgia O'Keeffe je americká maliarka známa svojimi obrazmi zväčšených kvetín, zvieracích lebiek a krajiny. Jej obrazy kvetín nápadne pripomínajú ženské genitálie, no Georgia stále popierala, že by boli inšpiráciou pre jej tvorbu.
Vo veku 46 rokov bola prijatá v Doctors Hospital v New York City po tom, ako začala trpieť úzkosťami a depresiou. Mávala záchvaty plaču a boli obdobia, keď nejedla a nespala. Jej zrútenie bolo spôsobené najmä aférou jej manžela s Dorothy Norman a stratou projektu pre Radio City Music Hall.
Georgia O´Kneeffe: Music Pink and Blue II